Facebook Twitter Instagram YouTube Search Arrow Contract Payment Credit card SMS Other payment

7 ROKOV S TICKETPORTALOM PRINIESLO CHORÝM 106 174 EUR

Ďakujeme Ticketportalisti!

Do dnešného dňa prispelo rodinám chorých 39 285 zákazníkov Ticketportalu sumou 106 174 eur.  V Ticketportali ako v jedinej ticketingovej spoločnosti majú zákazníci už sedem rokov možnosť pri kúpe takzvaných „hometickets“, teda lístkov cez internet, prispieť „anjelskými drobnými“.

Táto suma potešila 839 rodín, pričom priemerná výška príspevku je 127 eur. V priemere sa starajú „tickeportalisti“ sedem rokov o 10 rodín mesačne.

Nezatvárajme oči

„Nikto z nás nevie, kedy sa môže ocitnúť v takejto situácii. Dobrý anjel pomáha pravidelne každý mesiac, príspevky idú konkrétnej rodine do posledného centu a darca vie vždy presne, komu pomáha. Aj preto sme sa v spoločnosti Ticketportal rozhodli spolupracovať práve s nimi. Naši zákazníci už pomohli mnohým rodinám, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Sme šťastní, že anjelské drobné vedia niekomu tak veľmi pomôcť a vyčariť im úsmev na tvári,“ vysvetľuje konateľka spoločnosti Ticketportal Adriana Bujdáková.

„Pomoc od zákazníkov Ticketportalu ukazuje, ako veľmi dôležité sú všetky darované nielen eurá ale aj centy, pretože spolu sa stávajú kvapkami v mori veľkej pomoci. Stovky rodín tak ľahšie zvládajú liečbu.“ povedala Ľudmila Kolesárová, marketingová manažérka Dobrého Anjela.

Kikove trápenie trvá šesť  rokov – operácie, ožiare, transplantácia, bolesti.  Je to až neuveriteľné, ale rodina sa snažila až doteraz situáciu finančne zvládnuť sama. Mamka bola od začiatku pri Kikovi, či v nemocnici, či doma, otec sa snažil pracovať čo najviac, no teraz už dlhšie  nepracuje, aby bol tiež so synom a okrem toho sa aj zdravotný stav Kikovej mamky zhoršil. Kikov stav je vážny, má bolesti, metastázy a prestali ho poslúchať nohy. Rodine pomáhajú Dobrí anjeli tretí mesiac, ale keďže sa dostali po všetkých stránkach do náročnej situácie a majú ešte jednu dcéru, veľmi by sme im chceli pomôcť aj jednorázovou SOS výzvou, aby mali aspoň trochu jednoduchší život.

Zastavuje sa mu dýchanie aj srdce, no my sa nevzdávame.

Náš Sebastián bojuje o život každý deň. Nikto nevie prečo a čo mu vlastne je. Prečítajte si náš príbeh a ak ste sa stretli s podobným prípadom, dajte nám vedieť. Zároveň ďakujeme Dobrým anjelom, za to, že pomáhajú rodinám, ako je tá naša. Aj my sme sa stali Dobrým anjelom pre iné rodiny.

V prvom polroku svojho života prestal Sebastiánko dýchať sedemdesiatkrát. Výpadky dýchania sa objavovali v spánku, cez deň aj v noci. Som  v technikách oživovania zdatná ako záchranár, pravidelne musieť oživovať vlastné dieťa neprajem nikomu.  Nemocničná izba je nám známejšia, ako tá doma. Postupne Sebastiánka nastavili na umelú pľúcnu ventiláciu a urobili mu tracheostómiu. Doma máme ventiláciu, kyslíkovú bombu,nikdy nevieme, kedy sa znova ocitneme na áre. Neustále sme v strachu a najhoršie na tom je, že napriek našej veľkej snahe sa nám presne nepodarilo zistiť, čo nášmu synovi je a ako mu dokážeme pomôcť.

dav

Postupne sa mu pridružovali ďalšie diagnózy, dnes ich je už dvadsať a nikto nevie, čo bude ďalej.

Na Vianoce v roku 2017 sme dostali smutný darček – Sebastiánkovi sa zastavilo srdiečko – nezávisle od dýchania. Stalo sa to potom niekoľkokrát a tam mu voperovali kardiostimulátor. Stalo sa to dokonca tak, že sa hral v kardiocentre, mal ísť na vyšetrenia a zrazu odpadol, z ničoho nič, v jeden deň dvakrát. A tak okamžite nasledovala implantáca kardiostimulátora.

Na základe toľkých komplikácií a operácií sa Sebastián vrátil na úroveň štvormesačného a hoci sa predtým už naučil chodiť, odrazu nevedel ani sedieť, ani stáť, ani sa otočiť na bruško.  Postupne sa liekmi a mnohými cvičeniami a drinou dostáva naspäť k pohybu. Okrem dýchania a srdiečka máme problémy aj s trávením a častými infektami. U nás sa strieda choroba za chorobou a ťažká situácia za ťažkou situáciou.

Sebastiánova sestrička si na posledné Vianoce v liste Ježiškovi priala len to,  aby sme boli všetci spolu a aby sa jej brat uzdravil.

dav

Pomáhajú nám dobrí ľudia, hospic Svetielko nádeje a každý mesiac nám chodí príspevok od Dobrých anjelov. Je to obrovská pomoc, ja nepracujem a náklady na zvýšenie kvality života Sebastiánka sú vysoké. Sami sme sa rozhodli stať Dobrým anjelom, lebo vieme, že je veľa rodín, ktoré to majú tiež ťažké.

Žijeme z hodiny na hodinu, užívame si každú spoločnú minútu a zároveň neprestávame hľadať možnosť, ako nášmu synovi pomôcť. Lekári na Slovensku mu však už viac pomôcť nevedia, nevieme sa s tým zmieriť.  A nevzdávame sa.

Oddnes budú jedinečné anjelské krídla vystavené na móle na Dunaji pri OC Eurovea. Výstava má názov : Krídla sú kreslené, pomoc je skutočná. S krídlami sa môže každý odfotiť a zároveň sa dozvedieť niečo o slovenskej výtvarnej tvorbe. Krídla poputujú postupne na rôzne miesta a festiivaly, budeme Vás o tom infromovať.

Krídla sú vytvorené ako výraz vďaky pre Dobrých anjelov. Najprv sa stali virtuálnym darčekom, ktorí si môžu Dobrí anjeli pridávať cez nástroj využívajúci umelú inteligenciu na  https://dobryanjel.sk/kridla/#/

Vždy sme chceli darcov obdarovať, ale keďže registrovaných Dobrých anjelov je 200 000, zaslať každému hoc len jednu drobnosť by stálo státisíce Eur, ktoré by mohli  pomôcť. Ďakujeme autorom  anjelských krídel, za to,  že vytvorili pre nás tieto  symbolické a jedinečné darčeky. Ďakujeme OC EUROVEA za priestor. A ďakujeme anjelom! “

Autorky a autori krídel: producentka a výtvarníčka Katarína Kerekesová, výtvarník Erik Šille, tvorca komixov Danglár, grafik Adrián Macho, ilustrátor Miro Regitko, dizajnérka Miša Chmeličková, ilustrátorka Daniela Olejníková, karikaturista Shooty, Sylvia Ciulisová – Slovakiagift, ilustrátorka Katka Ilkovičová a Petra Slamková – Fancyillustrator

Andor bude mať v máji desať rokov. Je z Kolárova a jeho rodinu by ani vo sne nenapadlo, že jedného dňa  sa takmer presťahujú na onkológiu do Bratislavy. Andorovi diagnostikovali nádor na mozgu v apríli 2018 a odvtedy žije celá rodina v strachu. Jeho mama bola tiež onkologická  pacientka a celé sa jej to zdá ako nočná mora. Andora čaká pobyt v Prahe a ožarovanie v protónovom centre. S tým súvisia vyššie výdavky a tak by sme im cheli, okrem pravidelnej pomoci,  pomôcť ešte aj jednorázovým príspevkom. je nás veľa, stačí málo:-) Ďakujeme

Detstvo trávila v detskom domove a na kajaku. Má devätnásť, stará sa o sestru, ktorá má leukémiu. Dnes s ňou žije v malom bytíku, je spokojná a verí, že raz sestre vyberie dobrú školu.

Jolanka býva pri maďarských hraniciach, v dedinke, kde väčšina obyvateľov hovorí po maďarsky. Napriek tomu hovorí pekne po slovensky . Jej šesťročná sestra jej hovorí mamička a stále sa objímajú.

Jolanka trávila celé detstvo v detskom domove. Nesťažuje sa.  Školu mala rada, dodnes na ňu spomína a dokonca sa venovala vodáctvu. Je z rodiny, ktorá je skromná, nie vždy všetko zvládne, ale pokiaľ sa dá, je súdržná. Ona a jej dvaja súrodenci boli v detskom domove ale aj veľmi často doma, vždy, keď  to bolo len trochu možné. Keď mala štrnásť rokov, konečne sa podarilo jej mame a otcovi vrátiť ich domov. Vtedy sa narodila do rodiny malá Piroška.

Aj v detskom domove sa starala o menšie deti. Okamžite si Pirošku obľúbila a odvtedy sú stále spolu. Piroška sa bez nej takmer ani nenaje a ani nezaspí.

Keď začala mať pred rokom a pol Piroška horúčky, Jolanka okamžite spozornela, lieky, vyšetrenia, nemocnica v Komárne a nakoniec prevoz vrtuľníkom na onkológiu. Jolanka sa slova leukémia veľmi vyľakala.

„Povedali mi, že keby ju doviezli o hodinu neskôr, možno by ju už nezachránili. Bolo to hrozné!“

SOCIÁLNA SESTRA ZACHRAŇUJE

Pokiaľ ide o pobyt na onkológii, okrem lekárov zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu aj ďalší ľudia. Psychológ, či psychologička sú nesmierne dôležití, rovnako ako pedagogičky, ktoré sa snažia nielen naučiť, ale deti aj zabaviť a dostať do pohody.

A potom sú tu sociálne sestry. Vedia povzbudiť aj poradiť, aké má rodina práva na pomoc od štátu a poradia aj s pomocou od charít. Aj vďaka sociálnym sestrám je Systém DOBRÝ ANJEL stabilný.

Pani Eva Rabenseiferová z detskej onkológie na Kramároch je anjel. Riešime spolu veľa vecí. A to práve ona začala Jolanke a Piroške pomáhať. Aby mohla Jolanka byť s Piroškou a jej mama ostať doma, bolo potrebné vybaviť zverenie Pirošky súdnou cestou práve Jolanke. V nemocnici je vždy potrebné podpisovať nejaké súhlasy a tak sa Jolanka po mnohých snahách hlavne pani Evy stala Piroškinou zákonnou zástupkyňou.

NOVÝ BYTÍK

Dnes býva Jolanka spolu s Piroškou v byte, ktorý jej poskytla obec. Aj to všetko vybavila z Bratislavy pani Eva. Rovnako ako kompletný vzťah s miestnymi úradmi. Nič sa nedalo vybaviť po telefóne, na všetko sú potrebné písomné žiadosti a opakované prosby. Ale sociálna sestra Eva to dáva s gráciou. A Piroška je tak vo vyhovujúcich podmienkach.

Bytík je zariadený. Chladnička, práčka, čosi od nadácií, čosi dostali do daru od ľudí. Je tam aj veľa hračiek, bábiky, domček, hry a dokonca aj  laptop na ktorý Piroške Jolanka našetrila.

„Máme všetko, čo treba. Chladničku mi dala pani, ktorej som chodievala domov pomáhať. Má ma rada.“  Ani sa nečudujem. Jolanku má rád asi každý.

Na pravú lásku si však asi ešte počká. Nemá čas. Všetok ho venuje Piroške. Vonku nechodieva, občas k nej príde kamarátka „urobiť nehty“, ale inak sociálny život žiaden. No nesťažuje sa.

„ Chodievala som na kajak, ešte keď som bola v detskom domove. Veľa rokov. Boli sme dobrá patria. Boli sme na sústredení aj v Chorvátsku aj v Tatrách. Občas sa s niekým z ich ešte stretnem.“

A aké sú jej plány?

„ Najviac chcem, aby bola Piroška zdravá. A potom by sme išli bývať do nejakého domčeka. Piroška má rada zvieratká, veľmi by chcela psa a mačku. “

Teší sa, až raz pôjde Piroška do školy. Najsilnejší moment prichádza, keď Jolanka hovorí: „ Chcela by som, aby chodila do dobrej školy. Aby sa tam učiteľky k deťom pekne správali, ale aj aby sa deti dobre učili a boli k sebe dobré. Ja som mala dobrú školu.“

PRIDAJTE SA AJ VY A VAŠA FIRMA

Tešíme sa! V mnohých firmách je mnoho Dobrých anjelov, ponúkajú nám túto podporu a radi o tom hovoria a tak spúšťame projekt TU PRACUJÚ DOBRÍ ANJELI. Táto myšlienka už úspešne funguje u nášho brata Dobrého anděla v Českej republike. Už dnes je na Slovensku veľa Dobrých anjelov v Telekome, Slovenskej Sporiteľni či spoločnosti Accenture. Iste sú aj v ďalších dobrých firmách, chceme o nich vedieť.

Je to veľmi jednoduché. Vyplníte Dobroprehlásenie, vymeníme is logá a ak pošlete fotografiu anjelov, bude to úplne fantastické. ĎAKUJEME!

Už sme počuli o stonožke vo farebných ponožkách aj o červíčkovi. Ako si deti vysvetľujú svoj pobyt na onkológii a ako pomenúvajú niečo v tele, čoho je potrebné sa zbaviť? Rozpovie vám Amálka.

“ Ahoj, volám sa Amálka, mám čerstvých 5 rokov. O mojej chorobe vieme ešte len krátko, pár dní pred Vianocami som sa ráno zobudila s bolesťou na hrudníčku a veľmi silno mi búchalo srdiečko. O pár hodín sme už aj boli s maminou na onkológii v Bratislave. Mala som v tele desaťcentimetrový lymfóm, ktorý mi tlačil na srdiečko. Rýchlo začali s liečbou a tak Vianoce a moje narodeninky, ktoré mám hneď po Novom roku sme strávili s v nemocnici. Boli to ťažké dni, doma ostal tatino s mojou 1,5 ročnou sestričkou, za ňou mi je najviac smutno. Veľmi ju ľúbim. Tatino nemôže chodiť do práce. Tiež mi chýbajú kamarátky zo škôlky. Viem, že bude dlho trvať, kým sa vyliečim, ale vyliečim sa,  aby som bola čo najskôr s nimi. Vlásky mi narastú, to bude dobre. Ujo mi povedal, že mi narastú dokonca krajšie. Pani doktorka nevie povedať z čoho to veľké bobinko mám, no povedala maminke, že je to niečo ako slanina, tak som povedala, že sa to stalo tak, že keď som jedla slaninu, ostala mi pri srdiečku, nešla do bruška potvora…a preto to všetko.“ 

Amálka, skoré uzdravenie prajú Dobrí anjeli!! Sme s vami!

Bola pripravená odísť, dnes sa teší z každého rána.

Martina má 22 rokov, študuje na vysokej škole. Ako sedemnásťročná sa liečila na onkológii, absolvovala niekoľko operácií, zlyhávali jej orgány a bola v umelom spánku. Z veľkého ohrozenia života sa dostala a možno aj preto hovorí, že všetko musí dotiahnuť do konca, nevzdáva sa pri prvom nezdare.

V akej etape života ťa zastihla rakovina?

Bola som druháčka na strednej spojenej škole, študovala som umelecký smer – reklamnú tvorbu. Mala som veľa priateľov a rušný život. Zo dňa na deň som ich opustila, rovnako školu a domov. Tretí a štvrtý ročník som už robila ako individuálne štúdium. Až rok som strávila v nemocnici ako ležiaci pacient.

Bola si v nemocnici sama?

Do nemocnice so mnou okamžite nastúpila mamina. Pre mňa bola jej prítomnosť veľmi dôležitá. Okamžite prestala pracovať a vtedy nám dva roky pomáhali Dobrí anjeli. Boli tam aj deti, ktoré boli samé, lebo to nebolo možné mať tam niekoho z rodinných alebo finančných dôvodov. Aj im pomáhali Dobrí anjeli. Vždy za mnou chodili sestra a otec.

Chýbala ti škola? Kamaráti?

Úplne na začiatku mi to bolo jedno, verila som, že tam budem len pár týždňov. Až po rozhovore s lekárkou, som si uvedomila, že to bude na dlhšie. Potom som si začala písať s priateľmi, všetci sa pýtali, kedy prídem, kedy sa uvidíme. Vtedy mi už začala chýbať aj škola. Najhoršie bolo, keď bolo vonku pekne a ja som musela sedieť zavretá v jednej miestnosti.

Mala si nejakú fintu na zvládanie bolesti?

Lumbálky (odber likvoru ihlou vpichom medzi stavce chrbtice) som zvládala celkom dobre, niektoré deti museli uspávať, ja som to vydržala aj pri vedomí. Najväčšie bolesti boli z vedľajších účinkov chemoterapie, keď som mala zápaly čriev, nemohla som jesť. Asi najhoršie sú však afty v ústach, celé ústa krvavé, ani sa vtedy nejedlo, nepilo. Aj to zvracanie bolo hrozné. Niekedy som zvracala súvisle aj polhodinu. K tomu hnačky. Bolo to vyčerpávajúce.

A čo vyrovnávanie sa so stratou vlasov?

Ja som sa s tým nemusela vyrovnávať. Keď som dostala prvú chemo, tak som hneď začala zvracať a mne tie moje dlhé vlasy zavadzali. Sama som povedala, že to dorastie a nech mi to dajú preč.  A tak ma vyholili. Dokonca sa mi to začalo páčiť. V lete mi nebolo tak teplo.

Spomínaš operácie.

V narkóze som bola tuším aj desať ráz. Biopsia, operácie, kavaly, našli mi aj nález na mozočku (podstúpila som aj operáciu hlavy) a následne aj rádioterapiu. Inokedy mi zavádzali operačne katéter a potom zase ho operačne vybrali. Dlho som ležala na ARE, zlyhávali mi orgány, bola som v umelom spánku.

Mama hovorí, že to ty si bola zdrojom energie. Uvedomovala si si, že ním chceš byť a chceš mame pomôcť, alebo si taká bola spontánne a bez vedľajšieho úmyslu?

Moja mamina mi vždy hovorila, že ja som to niesla celé s veľkou pokorou. Niektoré deti robili naozaj scény pre veľké bolesti (a ja sa im ani nečudujem) a ja som bola pokojná, dobrá, čo sa povedalo, to som urobila. To je tak, ja  som si po chvíli uvedomila, že je tu možnosť, že to nemusím prežiť a tak som chcela, že ak náhodou budem musieť odtiaľto odísť, tak chcem odísť ako dobrý človek, ktorý je ku všetkým dobrý a aby tu ľudia na mňa spomínali v dobrom, že som sa snažila  bojovať, chcela som odísť s takým pokojom, s nikým nebyť za zlé, rozhádaná.

Existuje na onkológii niečo ako spoločný humor?

Zo začiatku to bol strašný šok pre všetkých, keď som sa dostala na ARO, tak všetci plakali,  modlili sa, aby som prežila. Ale potom, keď bolo lepšie, našla som si kamarátky a už sme si na to aj nejako zvykli, tam sme už požartovali hlavne medzi sebou. Aj čierny humor bol. Napríklad, keď  sme išli autom a videli billboard, že pohrebná služba, tak sme sa smiali, že asi zavoláme.

A existuje medzi mladými niečo ako spoločný plač?

Ja som mala najlepší vzťah s o päť rokov mladšou Veronikou, ona neplakala. Keď sme sa rozprávali, nechcela hovoriť o tom, čo ju trápi, aby sa ten druhý netrápil. Viedli sme veľa rozhovorov, ale neplakali sme, skôr každá sama, alebo s rodinou. Spolu sme sa snažili byť veselšie.

Máš v titulnej fotke na facebooku fotku dievčaťa, to je Veronika?

Áno. My sme si najviac sadli, povahovo a aj naše maminy si rozumeli. Boli sme skoro ako sestry. Veronika umrela začiatkom roku 2018. Stále veľmi smútim. Jediné, čo mi trochu pomáha, je že si poviem, že už sa netrápi. Ona mala tú diagnózu naozaj ťažkú, mala veľké bolesti. V nebi sa netrápi a  nič ju nebolí. Ale chcem si ju pripomínať, mám aj doma všade fotky aj taký malý oltárik so sviečkou.

Na sebe badáš, že ťa choroba  zmenila?

Ja som nikdy nebola nejaká veľmi zlá, ale predsa som bola v puberte, vtedy boli pre mňa viac dôležitejší kamaráti, ako rodina, svoj čas som viac trávila s priateľmi. A potom prišiel zlom. Na prvom mieste je rodina. Vždy idem s nimi, aj za starými  rodičmi, niekedy mám pocit, že  keby som ani priateľov nemala, tak by mi to nevadilo. Viac si vážim život, keď aj ráno vstanem, veľmi sa teším, že som sa vôbec zobudila.

Chcela by si niečo odkázať mladým? Napríklad si predstav, že stojíš na pódiu pred tisíckami ľudí, čo by si povedala?

Prvé čo by som povedala, je, nech si vážia zdravie, to si nekúpia za žiadne peniaze a ak nemajú zdravie, nemajú nič. Aby nerobili hlúposti, hlavne drogy. A povedala by som, že rodina je to najdôležitejšie, treba si pomáhať. Ja som zažila, že rodina bola vždy pri mne, ale niektorí kamaráti mi vôbec neostali. Rodinu si treba vážiť, priateľov si treba vyberať. Počas choroby sa ukáže, kto je skutočný priateľ. Mne ich ostalo len pár. Boli kamaráti, ktorí mi napísali zakaždým a boli ľudia, ktorí sa mi za dva roky neozvali.

A čo robíš dnes?

Študujem na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety – odbor psychológia, denné štúdium druhý ročník, som po skúškovom.

Prečo od umeleckého smeru k psychológii?

No tá reklamná tvorba – to musíte robiť veľa na počítači. Mňa to zaujíma, ale po operácii a náleze v hlave ma už po dvoch hodinách bolí hlava, nedokázala by som 8 hodín sedieť ako niektorí grafici za počítačom. Chcela som robiť čosi v zdravotníctve a veľmi ma zaujíma aj ľudská myseľ. Mám veľmi rada aj zvieratká, rada by som v budúcnosti pracovala aj s nimi ak mi to vyjde. Po tom všetkom, čo som prežila, chcem pomáhať.

Ďakujeme Dobrým anjelom za pomoc rodinám, ako je aj tá naša. Má to zmysel!

Autor titulnej foto: Tomáš Halász, Zhovárala sa: Ľudmila Kolesárová

Viac inšpiratívnych výpovedí a príbehov mladých ľudí nájdete v knihe NEVZDAŤ SA.

Zastavte sa na Profesia days Bratislava 2019 na Ostrove spoločenskej zodpovednosti a ak odpracujete jednu úlohu pre spoločnosť Wüstenrot, my za to dostaneme 5 EUR pre rodiny z Dobrého anjela, ktoré im prepošleme do posledného centu. Budete tak pracovať za tých, ktorí pracovať nemôžu, pretože sú buď sami chorí, alebo sa musia starať o choré dieťa. Ďakujeme!

KEDY? 6. a 7. marec 2019 ( Streda 9:00 – 19:00 / Štvrtok 9:00-17:00 )

KDE? INCHEBA EXPO BRATISLAVA

VSTUP ZADARMO – registrácia TU

PROGRAM PROFESIA DAYS BRATISLAVA 2019

ĎAKUJEME PARTNEROM AJ PRACUJÚCIM.

Šimon má 12 rokov a pred sebou najťažšie obdobie svojho života. Rovnako také čaká aj jeho mamu. Čaká ho transplantácia pečene v zahraničí. Práve sme ich prijali do Dobrého anjela. Je nesmierne dôležité, aby v takejto situácii nikto neostal sám.

Šimonova mamka Eva hovorí, že je veľmi vďačná za všetkých priateľov, príbuzných, lekárov, ale aj úplne cudzích ľudí, ktorí stoja pri nich.

A čo sa vlastne stalo? Začalo to veľkými bolesťami a hospitalizáciou v nemocnici. Tam si Šimona nechali, zistili mu fraktúru pečene, krvácanie do brucha a veľký hematóm na pečeni. Previezli ho na Kramáre, mamka za nim denne cestovala asi mesiac. Po krátkom pobyte doma a po kontrole im povedali, že musia ísť na onkologickú ambulanciu. Po mnohých vyšetreniach strávili aspoň Vianoce doma. Hneď na Nový rok im však povedali smutnú správu – Šimon má zhubný nádor pečene, ktorý sa skrýval pod hematómom.

“ A tak máme za sebou prvé chemoterapie, operáciu a ja som skončila som synom na „PN“ v nemocnici“ hovorí pani Eva.

“ Mám strach o dieťa, ale aj o to ako to finančne ustojíme. No pocit, že v tom celom nie sme sami mi vlieva aj nádej, že to celé dobre dopadne a raz sa vrátime do normálneho života. „

Držíme palce a prajeme veľa síl!

Anjelky, to sú originálne ponožky, ktoré nielen super vyzerajú, ale budú aj pomáhať vďaka dvom študentom, ktorí ich vyrábajú pod značkou PONSH a vďaka tomu, kto si ich kúpi. 4 eurá z každého páru PONSH venuje do Systému Dobrý anjel.

Ich nosením pomôže každý dokonca dvakrát  – bude aj šíriť myšlienku dobra vo svojom okolí.

A ak budú slúžiť ako dar, tak urobia dobro dokonca trikrát.

TU MÔŽETE KÚPIŤ ANJELKY

Dobry Anjel 1