Predo mnou nehoda. Sanitka, hasiči, zlé to bude. Cesta je uzatvorená. Stojím. Zazvoní telefón. Mladý muž hovorí, že má rakovinu. Chystám sa mu vysvetliť ako pomáhame. Lenže dnes to bude inak. Pomôcť chce on. V Martine je pomerne známy, svoju chorobu neskrýva, naopak – hovorí o nej verejne. Ľudia mu fandia a keď sa rozhodol, že vydá, pre seba a pre kamarátov básničky zo svojej mladosti, ukecali ho, aby to nespravil zadarmo, že si radi zaplatia. A tak má 1100 EUR. Hmotnú pomoc nepotrebuje, chce ju posunúť ďalej. Polhodina v zápche dala priestor na dlhú debatu. Bol srdečný a odvážny. Občasný kašel na neho chcel prezradiť, že je chorý o čosi viac, ale on sa nedal.
Nemám viac, čo napísať, lebo on napísal všetko. Na svoj facebook. Status č.27 odvtedy, čo prestali byť veci, ako si ich plánoval. Slová o komunite sú veľmi silné. Vlastne všetko. Nazrite tam, kde sledujú jeho priatelia  a fans, ako otec dvoch dcér skladá svoju životnú skúšku a pritom nás učí žiť:
 
“ TAKŽE #27:
Knižočka už priniesla takmer 1100€, prvú časť som vyriešil vo februári, s druhou to šlo trošku ťažšie. Nejak sa necítim byť oprávnený byť „darcom“ a už vôbec nie vyslovovať verdikt, komu áno a hlavne – KOMU NIE.
Napokon som sa rozhodol pre Dobrého anjela. Trefa do čierneho. Jasné a korektné info, ľudský prístup, ukážková komunikácia. Wow. Ďakujem. Mal som jedinú „podmienku“ – aby bol príjemca podľa možností z Martina. Pretože drvivá väčšina z vás, ktorí ste prispeli, máte s Martinom puto, pretože tak majú podľa mňa fungovať komunity, pretože takto to má podľa mňa zmysel.
Pani Markéta má dvoch synov, 15-ročného Jakuba a 9-ročného Martina. Obaja chalani majú svalovú dystrofiu. Otec s nimi nežije, zo všetkých síl im pomáhajú starí rodičia. Neviem si to ani predstaviť. Keď som si na nete prečítal o svalovej dystrofii, priebehu, prognózach, keď som si uvedomil, že Martin má toľko rokov, čo naša Kika… Nemuseli sme viac ani okamih premýšľať.
O niekoľko dní mi na FB píše neznáma osôbka, či som bol DJ, či sa môže niečo opýtať.  “ Posielali ste niečo cez Dobrého anjela? To ja som dostala príspevok. Chcem sa poďakovať!“ Chvíľku debatíme a napokon si dohodneme hromadné stretko, aj s ratolesťami.
Stretávame sa v manželkinom ateliéri, celé je to trošku kŕčovité. Naše baby sú nesvoje, nevedia, prečo sú tu cudzí chalani, Jakub spoločnosť príliš rád nemá, zato Martinovi hneď patrí každý kút. Aj konverzácia trošku viazne, toľko by sme sa chceli opýtať, dozvedieť, ale pred deckami sa nedá. Napokon všetko zachráni Katka. Vytiahne foťák.

Chcelo by sa mi napísať, že je to oslobodzujúce, keď stretnete niekoho, čie trápenie je väčšie, ako to vaše. Lenže nie je. I po niekoľkých dňoch ma stále mrazí, stále nechápem, neverím – ale predovšetkým stále nekonečne obdivujem silu, s akou sa táto rodinka bije s osudom. Neverím, že by som to dokázal – a som šťastný, že si to nemusím overiť v praxi.
Chcem sa už asi po tisícikrát poďakovať každému jednému z vás za každý jeden cent, ktorým ste prispeli. Chcem sa vám poďakovať, že ste ma postrčili na túto cestu, že ste ma postrčili správnym smerom, že ste ma postrčili HORE.
ĎAKUJEM.
Do začiatku chemoterapie mi ostáva necelých 24 hodín. Nie je to nič hrozné, ale predsa len to je míľnik. Mnohí sa pýtate, ako mi môžete pomôcť. Pomáhate. Už len tou otázkou, lajkom, komentom. A mnohí aj reálnymi činmi. Hmotnú pomoc nepotrebujem, chvalabohu. A keď budem potrebovať službičku, zakričím – vopred vďaka. Ale ak máš pocit, že lajk nestačí, ak chceš DAŤ PENIAZE – UROB TO.
www.dobryanjel.sk
Prečítaj si. Nekonšpiruj, dôveruj. Každý cent ide tam, kam ho pošleš. Ak neveríš, robíš zle sám sebe – sám si kakáš do hlavy, nebudeš veriť nikomu a ničomu.
Ak chceš dať peniaz mne, daj. VEĽA 😀 Dám ti číslo účtu, pošli. A ja to aj tak niekam presmerujem.
Lebo presne tak to má pre mňa zmysel a TAK TO MÁ BYŤ.“
Tu jeho status končí. Ale nie jeho príbeh. Verím, že bude pokračovať ešte roky rokúce.
A má aj celkom fajn priateľov, veru. Netreba stále pochybovať. Veriť je dar.