Facebook Twitter Instagram YouTube Search Arrow Contract Payment Credit card SMS Other payment

Pri pohľade na Veroniku (9), ktorá berie už niekoľkú chemoterapiu, si kladiete otázku: „Kto jej vyrobil takú bujnú parochňu?“ Veru nikto. Veronika za tri roky boja s rakovinou už dvakrát prišla o vlasy, ale tentoraz to vyzerá na tuhý korienok. Toto sú totiž jej vlasy. Bohužiaľ rakovina ju ale definitívne pripravila o očko, ktorému nepomohla ani liečba a ožarovanie. A tak Veronika tri roky bojuje a s ňou celá jej päťčlenná rodina. Otec sa musel vzdať práce a trávi s ňou čas v nemocnici. Rodina tak prišla o príjem. Najbližšia onkológia je vzdialená od Liptovského Mikuláša 85 kilometrov a tak už tri roky cestujú. Občas aj viackrát do týždňa. Okrem toho prešli aj liečbou v Bratislave, Prahe a konzultáciami v Brne. Všetko toto predstavuje pre rodinu veľké náklady. Aby sa organizmus zotavil po náročných liečbach, potrebuje veľké množstvo vitamínov a doplnkových liekov. Veronika potrebuje aj špeciálne maste a náplaste. Ale odkiaľ na to všetko vziať v päťčlennej rodine, kde pracuje len mamka? Situácia v takýchto rodinách je veľmi zložitá. Mali by sa sústrediť len na boj s chorobou a nie riešiť finančné problémy.
Screen Shot 2015-05-26 at 09.18.40
Veronika je dnes tretiačka. Školu takmer vôbec nepozná, učí sa individuálne. Je výborná žiačka. Okrem priateľov a bežných radostí jej veľmi chýbala jedna vec. Písanie na tabuľu. V nemocnici jej bolo smutno:“ Som školáčka a nikdy som nepísala na tabuľu.“ A tak kvôli nej namontovali pani učiteľky na detskú onkológiu tabuľu. Sny týmto deťom dokáže pomôcť plniť každý z nás.

Za mesiac november a december prispeli martinusáci zaokrúhľovaním ceny nákupu na www.martinus.sk neuveriteľnou sumou 28 000 EUR. Tešíme sa, že ľudia čítajú knihy a ešte viac sa tešíme, že sú ochotní pomáhať. Ďakujeme!

Len tak, bez nejakých filozofických úvah, vám poviem o jednej návšteve u nás v práci. Ktosi zaklopal na dvere. Už viem, že keď sa dvere pomaly otvárajú a chvíľu nikoho nevidím, vchádza vozíček. I tak bolo. Deväťročný chlapec, mama, otec. Sadla som si k nim a žila ich bolesť. Marek sa narodil zdravý. V piatich mesiacoch zrazu prestal dýchať. Zistili mu nezvyčajnú anomáliu. Keď chlapca stabilizovali, mal trvalo poškodený mozog.
-55491c88fc8afc4d698c5b13

A tak sme tam sedeli a ja som videla veľkého pekného chlapca, ktorý nebol kompatibilný so svetom, ani svojím telom. Nevnímal nás a jediné, čo ho zaujímalo, bolo počúvanie hudby na mobile. V ruke držal mobil oblepený lepiacou páskou, takou tou hnedou ako leukoplast. Keď pesnička prestala hrať, prejavil jasne nevôľu hoc bez slov.

Rýchlo mu mamka niečo pustila, aby sme sa mohli zhovárať. Sú na liečení v Tatrách, lebo okrem všetkého má Marek aj ťažké respiračné problémy. Opýtala som sa, či chodí, kráča. A veru áno. Ale nedokáže si uvedomiť prekážky a tak je lepšie, ak sedí. Ale to sa mu nie vždy chce. Viete, ako keď máte malé dieťa, ktoré vám chce behať po izbe a vy pritom trpezlivo prichádzate o kríže, keď ho držíte za rúčky.

So stravou ho vypiplali. Mal byť odkázaný na hadičky, ale vyžiadali si od lekárov týždeň. Úmorne po kvapkách a všelijakých pokusoch zabrala jedna vec: svietiaca lízanka.

Marek je plienkovaný. Už deväť rokov. A bude aj nasledujúce. Viete, čo to je prebaľovať niekoľkokrát denne veľkého chlapca, ktorý sa občas aj bráni? Niekde v svojom vedomí si uvedomuje osobnosť samého seba a tak to má mamka zo dňa na deň ťažšie. Už si sama neporadí. A tak otec musel zmeniť prácu, aby jej mohol viac pomáhať. Aj do Smokovca išiel preto s nimi. Hoci jemu pobyt nikto nepreplatí (550Eur).

So zmenou práce však prišiel oveľa nižší plat. Nevadí. Hlavne, že sú viac spolu a môže pomôcť. Mareka občas niečo bolí, trápi. Zuby? Brucho? Duša? Nedokáže im povedať čo. To ich mrzí najviac. Tichá bolesť.

Keď idú k zubárke, držia ho traja. Narkóza, bohužiaľ, nie je často možná. S ňou by sa mohla prebudiť opäť epilepsia. A kto by to ustál?

Veľmi často chodia k lekárom. V čakárni, ale začne Marek po krátkej chvíli vždy protestovať. Necíti sa tam dobre. A tak nastáva stres. Pre rodinu aj ostatných. Doteraz si vždy zaplatili radšej prednostné vyšetrenie. Teraz už nemôžu. Nevedia, čo bude.

Mobil medzi tým padá na zem. Ale ešte prežil. Obaja sa zohnú. Vraj im mobily zbiera celá dedina, lebo u Mareka sú spotrebným materiálom. Kolega hneď googli niečo nerozbitné. Za 150 eur by sa asi dalo.

Pri rozhovore máme v očiach slzy.  Obdivne im hovorím, že je úžasné, že držia spolu. Väčšina rodín sa rozpadne. Pekne na seba pozrú. Pohladkajú Mareka. Nereaguje. Ale vraj často sedí pri okne a čaká na otca.

Celý čas ďakujú za pomoc. Toľko vďaky! Cítim sa hlúpo. Ako vždy, keď niekto ďakuje mne. Veď to nie ja, to tí, ktorí posielajú peniaze. Tisíce Dobrých ľudí.

Odchádzajú. Nemám im čo dať. Rozprávkové knihy a hračky sú vraj Marekovi na nič. Tak ich aspoň vystískam. Nebránia sa.

Ticho. Až teraz vidím, že na stole ostal dezert. Dokelu.

Evine zápisky:
Marec 2010
Mám 37 rokov, som vydatá a mám dve deti. V marci 2009 som si nahmatala hrčku. Operovali ma, beriem liečbu a rôzne lieky, ktoré budem brať 5 rokov. Zrútil sa mi svet. Musela som vyhľadať psychiatra. Podala som žiadosť na invalidný dôchodok, ktorý mi zamietli. S pravou rukou nemôžem robiť namáhavejšie práce, lebo začne bolieť a opuchne.  Manžel  pracuje na miestnom družstve 6 hodín denne. Viac práce nemajú. Staršia dcérka navštevuje gymnázium a mladšia chodí do základnej školy. Na obed chodievajú domov, lebo stravu by som nevedela zaplatiť. Neviem ako ďalej.
September 2010
Minuli sme všetky úspory. Je to ťažké. Veľmi nám pomáhate. Manžel nebude mať v zime prácu, pošlú ich domov. Staršia dcéra bude mať stužkovú. Nebudem jej môcť kúpiť šaty. Prácu si neviem nájsť, ani  na čiastočný úväzok. Hovoria mi:“ Zdraví ľudia nemajú prácu, čo chcete vy?“.
Apríl 2013
Mám veľké bolesti. A niekedy som tak na dne, že by som sa už vzdala všetkého. Ale keď pozriem na deti, skúsim sa postaviť na nohy. Aj ja by som chcela druhým pomáhať. Bohužiaľ finančne neviem, ale aspoň každý rok pošlem 10 EUR pre deti, ktoré sú choré. Prácu mi v takom stave nikto nedá. Pozerajú na mňa, akoby som mala lepru.
November 2014
Mladšia dcérka išla na zdravotnícku školu. Je prváčka.  Kvôli mne si tú školu vybrala. Ja sa veľmi bojím. Zase som si niečo nahmatala. Ach ako rada by som vedela vyživiť svoju rodinu bez pomoci iných. Ale hlavne chcem žiť.
Október 2015
Aj manžel ochorel. Má tiež rakovinu. Celé leto ležal v nemocnici. Schudol, neprijíma stravu. Neviem čo s nami bude. Ste našou jedinou oporou.

Keďže sa už viackrát stalo, že Dobrý anjel chcel obdarovať anjelstvom aj niekoho zo svojich blízkych, pripravili sme pre Vás Dobrý darček. Darovať niekomu príspevok na charitu obľubujú aj firmy. Ak máte všetko, môžete si ho u blízkych vypýtať. Ak idete obdarovať niekoho a nechcete mu darovať lapač prachu, podarujte mu tiež Dobrý darček. Viac nájdete TU