Na Veľkú noc sa prejedol rezňov a bolo mu zle. Lenže keď mu bolo zle ešte aj druhý a tretí deň, pobrali sa k lekárke. Za pár chvíľ sa ocitli na onkológii v Košiciach. Mladý futbalista bol v tom týždni vyhlásený ako najlepší brankár turnaja a zrazu sa musel pasovať s tým, že má rakovinu. Doma zanechal police plné športových ocenení , ale aj brata a dve sestričky. Šťastie v nešťastí je, ak je rodina z mesta, kde je jedna z troch onkológií na Slovensku. A tak mohli Naďka, Sandra a Richard chodiť za mamkou a ak nebolo bráškovi veľmi zle, tak občas aj za ním.

Najmladšia Naďka mala nastúpiť do prvej triedy. Osameli. Väčšinu času trávili so starým otcom. Mamka skončila na PN, lebo to je jediná možnosť a aj to len dočasná, ako rodič onkologicky chorého dieťaťa neostane s príjmom na úplnej nule.

“ Musím povedať, že v práci boli naozaj super a vyšli mi veľmi v ústrety.“ hovorí Sebiho mamka, zamestankyňa Kauflandu. “ To, že nám okamžite začali pomáhať aj Dobrí anjeli bolo úžasné. Vždy sme si to hovorili aj s inými mamkami v nemocnici.“

Celá rodina bola z choroby nešťastná.  Akurát Sebastián to zvládal dobre. Vždy, keď len trochu vládal, žartoval. Ešte aj keď mu trčali z tela  hadičky. Situácia samozrejme bola niekedy veľmi zlá, napríklad keď dostal zápal pľúc, alebo keď schudol na dvadsaťštyri kíl, rozpadávala sa mu sliznica. Ale vždy keď sa pozviechal, usmieval sa. Radosť mu robilo lego, klauni a na tajnáša prepašovaná pizza.

Keď prišli konečne domov, na kolená mamku prosil, aby ho pustila von na kolobežke. Nechala sa obmäkčiť a tak dieťa v šiltovke lietalo okolo činžiaku a nahlas sa od radosti smialo. Dnes sa smeje mama, keď spomína, ako za ňou prišli susedy kamarátky a podozrievali ju, že si synovu rakovinu vymyslela.

Ale pri rozprávaní si aj poplače. Spomína ako synovi masírovala chrbát, keď sa skrúcal od bolesti, alebo ako mu holila zvyšok vlasov a vlastne na hlavu ani cez slzy nevidela.

Dnes je mamka Dobrým anjelom, rodina je spolu  a Sebastián v škole, vysmiaty ako zvyčajne. Rodina si najradšej ustelie v jednej izbe. Matrace na zem a všetci spolu. Nevedia sa nabažiť spoločných chvíľ a blízkosti, no veria, že ich už choroba nikdy nerozdelí.