Facebook Twitter Instagram YouTube Search Arrow Contract Payment Credit card SMS Other payment

Boli sme navštíviť Viki, pätnásťročnú slečnu, ktorá kedysi bola v Systéme DOBRÝ ANJEL, pretože bojovala s rakovinou. Dnes, pri pohľade na jej kučeravú hrivu, by ste určite nepovedali, že kedysi na jej hlave nebolo ani vláska. Po rokoch sa jej narodila sestrička s downovým syndrómom a tak im pomáhame opäť. V rodine však panuje dobrá nálada aj vďaka Dobrým anjelom. Prečítajte si o našej návšteve a pozrite fotky TU

Ak sa pozriete na krásnu pätnásťročnú Viki, len ťažko v nej spoznáte dievčatko, ktoré kedysi prišlo zo dňa na deň o vlasy. Keď mala Viki deväť rokov, vrátila sa do jej triedy spolužiačka, ktorú dlho nevidela. V malej dedine všetci vedeli, že prešla onkologickou liečbou. Aj Viki to o nej vedela. Nevedela však, že ju na onkológii o pár dní vystrieda. Kolieskové korčule a malebnú dedinku na Spiši zo dňa na deň vymenila za lôžko na Kramároch. Lymfóm na hrudníku,  veľký ako päsť, obsadil toľko miesta, že na dýchanie jej ostal priemer už len tri milimetre. Doteraz ďakujú šťastiu, že cestou cez celú republiku neskolabovala. Okamžite prišiel rad na chemoterapiu. Lekári tŕpli, pretože v prípade ohrozenia života by pri takom malom priestore nebolo miesto ani na intubáciu.
IMG_3009
Mama doteraz spomína, že v nemocnici v prvých minútach položila asi tú najhlúpejšiu otázku: “ Kedy budeme môcť ísť domov? “ Domov sa z onkológie veru tak rýchlo nechodí. S prestávkami tam strávi dieťa v priemere rok a pol.  A tak Vikina malá sestra nevidela mamu a sestru, mama manžela a mladšiu dcéru a čas bežal. Vždy, keď bolo možné ísť domov, všetci sa veľmi tešili. Cesty  hore dole po Slovensku však niečo stoja. Ale našťastie Dobrí anjeli pomáhali.
Dnes je Viki už dávno po liečbe, namiesto rovných vlasov jej vyrástli nové, krásne kučeravé. Do rodiny k dvom sestrám pribudla tretia. Malá krásna Klárka. Čo tam, že má downov syndróm. Je to ich slniečko. Dnes už Viki v Systéme nemáme, rodina hneď ako sa situácia zlepšila, požiadala o vyradenie. O dva roky sme sa však stretli opäť. Pomáhame Klárke. Aby mohla chodiť plávať a rehabilitovať.
IMG_3007
Všetci sa tešia až jedného dňa začnú oni niekomu pomáhať. A my sa tešíme, pretože v tomto dome, nech je ako je, panuje  dobrá nálada.
Viki aj jej spolužiačka sú zdravé. Rakovina sa dá poraziť. Obom ich rodinám pomáhali v tomto boji každý mesiac Dobrí anjeli. Aj ich spolubojovníkom. Dodnes sa stretávajú ale našťastie nie v nemocnici, skôr na kúpaliskách a výletoch. Dobrý koniec, šťastný koniec.  Aj Klárka to vie. A preto pomáhame ďalším, aby tých šťastných koncov bolo čo najviac…
IMG_2996 (2)

Až 300 z 3000 rodín, ktorým pomáhame, dostáva pravidelnú mesačnú pomoc vďaka vašim 2% z dane. Darujte nám 2% z dane alebo, prosím, povedzte vašim kolegom a zamestnávateľom, aby nám ich venovali. Celú sumu z 2% z daní už od začiatku činnosti tiež prerozdeľujeme do rodín chorých. Viac informácií a všetky potrebné tlačivá nájdete TU

Čítajte naše príbehy  TU
Sledujte nás na facebooku TU
Nájdete nás aj na instagrame TU
Ak chcete odoberať newsletter, napíšte nám na info@dobryanjel.sk
Sme tu pre vás:-)
 
 

Moje deti vídam len poobede alebo cez víkend na pár hodín

Mám 32 rokov, pracovala som v zdravotníctve. Mám dve malé deti. Žili sme normálny život, no všetko sa zmenilo, keď som sa po mesiacoch bolestí a vyšetrení dozvedela že mám rakovinu kostí. Choroba sa dostala až do takého štádia, že som ostala pripútaná k invalidnému vozíku.
Väčšinu času trávim v nemocnici na chemoterapii. Za liečbou cestujem z východu do Bratislavy, pričom vždy musia ísť so mnou aspoň dvaja ľudia, aby ma preložili z auta do vozíka. Jeden z nich musí so mnou ostať aj v nemocnici, aby mi pomáhal či už fyzicky, ale aj psychicky. Keď sa vraciam z chemoterapie, bývam u rodičov a stará sa o mňa mama, ktorá je doma, keďže opatruje svojho zdravotne postihnutého syna. Moje deti vídam len poobede alebo cez víkend na pár hodín, ak nie sú choré, pretože v mojej blízkosti nesmie byť chorý človek. Do školy a do škôlky deti vedie niekto z rodiny (buď manžel, starí rodičia, švagor, alebo švagriná).
Moja choroba je vážna, potrebujem injekcie, lieky, sirupy a keďže som na invalidnom vozíku a ležiaca, nevyhnutne potrebujem aj rôzne zdravotné pomôcky, prípravky na preležaniny a obväzy. Viem, že peniaze mi zdravie nedajú, ale aspoň mi pomôžu v liečbe a uľahčia mi celkový priebeh choroby. Preto veľmi pekne ďakujem za pomoc.

Screen Shot 2015-05-26 at 09.18.58
Pri niektorých ľuďoch sa vám zastaví dych. Napäto čakáte, až sa v tichosti, v ktorej žijú, aspoň na chvíľu ozvú. Taká je Timea zo Spiša aj Paťko z Východnej. Obaja majú trinásť rokov. Spomínate, keď ste mali toľko vy? Dobrodružstvá, šport, naháňačky. Oni sú zatvorení už mesiace, roky doma alebo v nemocnici. Aj cez tieto slnečné dni. Za zdravím precestovali tisíce kilomet- rov, absolvovali množstvo chemoterapií aj operácií. Jeden bojuje o ruku, druhý o nohu. Obaja aj o budúcnosť. Zažili skutočný strach aj bolesť. Napriek tomu sa dokážu usmievať. A práve oni sú tí, ktorí povzbudzujú svojich rodičov. Vyčerpaných zo strachu o milované dieťa. Vyčerpaných z riešenia finančných a organizačných komplikácií, ktoré choroba spôsobila.
Screen Shot 2015-05-26 at 09.19.04
Takí sú – mladí a odvážnejší než výsadkári v nasadení. Jedinou ich zbraňou je nádej, optimizmus a ľudia okolo nich. My všetci. Ďakujeme všetkým Dobrým anjelom, ktorí stoja aj pri nich.