Vždy rozmýšľam, ako to tie mamky ustoja, nielen psychicky ale aj výchovne. Svet sa im zrúti, nočné  mory a milión povinností, o ktorých včera ešte ani netušili. A do toho ešte tá obrovská hrča v hrdle a otázka: „Čo sa to deje s mojim milovaným dieťaťom?“ Ale dá sa to. Aj pani Lea by vedela rozprávať. Mladá mamka dvoch detí, nesmierne silná a šikovná. Ručné práce zdobia celý byt, bylinky a zdravá výživa sú jej hobby a aj s tumorom, ktorý našli pred rokom v tele jej dcérky Lucky sa snaží poradiť si ako silný človek. „Čo urobíte? Na plakanie nie je čas. Musíte konať, byť svojmu dieťaťu oporou každým momentom. A to je jedno, či ide o rakovinu, alebo iný problém. Na to sme tu, my rodičia.“

Ochorenie prišlo pomaly a nikto nevedel, čo sa deje. Lucka krívala, občas sa jej zamotali nôžky. Vyšetrení bolo veľa. A dôvod problémov sa nenašiel. Mamka nastúpila do práce, no len na pár dní.  Lucka zrazu prestávala chodiť a tak dala pani Lea okamžite výpoveď. „Musím zistiť čo je s mojou dcérou. Nič nie je dôležitejšie!“ Keď jej po niekoľkých  ďalších vyšetreniach povedali slovo „tumor“,  nevedela sa ani nadýchnuť. A potom sa zapli všetky tie materinské motory, o ktorých hovoríme v úvode.
Lucka je veľká bojovníčka, na JIS-ke ležala už predtým, prekonala totiž sepsu. To ešte nikto netušil, že na JIS bude o rok znova, už ako onkologický pacient. Šialené. Dodnes má za sebou veľké množstvo narkóz, operáciu, chemoterapiu a množstvo boľavých zákrokov. Cesty z Popradu do Banskej Bystrice strávené v aute ani nepočíta. Na tele má kvôli vyšetreniam stále port a musí nosiť aj korzet, keďže jej odopoerovali pár kostičiek z chrbtice a telo nie je také pevné, ako by malo byť.

Veria, že už je všetko v poriadku a do nemocnice budú chodiť už len na kontroly.
A láska a výchova? Keď pred narkózou nemohla Lucka jesť, hladovala s ňou aj mamka, aj celý deň. Sú v neustálom objatí. Napriek tomu ju počas našej návštevy mamka upozornila, aby nevyrušovala, či nenazerala, kam netreba. Spomínala, ako po nej v nemocnici Lucka hádzala hračky, keď bola po narkóze a kortikoidoch nervózna. Aj to ustála pani Lea bez zbytočného pátosu.
„Deti netreba rozmaznávať ani keď sú choré. Kvôli nim. Ak ich milujeme, okrem toho, že sme im oporou, môžeme im do života dať ešte viac – výchovu.“
“ Na záver posielame jarný pozdrav celému personálu detskej nemocnice v Banskej Bystrici a všetkým Dobrým anjelom. Ďakujeme!“