Facebook Twitter Instagram YouTube Search Arrow Contract Payment Credit card SMS Other payment

Často v charite riešime, že nie je ani na chlieb. To ale neznamená, že niektorí  ľudia ešte donedávna nežili normálne životy ako my všetci. Lebo si to vydreli. A život sa im zrazu zosype ako domček z karát. Tak, ako by sa zosypal mne, alebo vám, keby nám dnes niekto povedal: Nebudete zatiaľ rok dva pracovať, váš príjem bude 200 EUR, na cesty na onkológiu a lieky miniete asi 400.
Bola som nedávno v domácnosti, ktorú vlastnými rukami vypiplali do krásy dvaja šikovní ľudia. Domček na dedine..A všetko svojpomocne, ona v dielni krajčírskej,kde aj kroje zhotoví,  on v kováčskej.
sumar2
A k tomu syn s hudobným talentom. Zo dňa na deň sa však dokáže všetko zosypať. Otcove umenie vdýchnuť kovu život na trhu preplnenom nekvalitnými a lacnými výrobkami už nevedeli oceniť. Dielňu musel otec aj kvôli zhoršeniu zdravotného stavu zavrieť. Mamke vtedy diagnostikovali rakovinu. Operácia, chemoterapie, únava, strata sily v pravej ruke, ktorá tvorila z textilu a kovu.
Patkomamka
Takto jednoducho sa život zmení a nič nie je ako predtým
Aj  tínedžer Patrik stíchol. Musí sa vyrovnať s mnohými vecami. Vidí mamu unavenú, chorú. Otca tiež. Pomáha, kde sa dá, v kuchyni, okolo domu. A  má plán. Študuje, ale živiť by sa rád hudbou. Folklórnou. Aj  rodičom pomôže. Budú mať s dvoma priateľmi zo súboru skupinu, zatiaľ po bazošoch pozerajú nástroje a aparatúru. Patrik je z Jamníka a chodieva  občas na oslavy zahrať, hlavne nech si meno urobí. Ak ste zo Spiša, volajte ho, neoľutujete. Hlas má ako zvon a hudbu robí krásnu. Má šesťnásť, ale raz rodičom oplatí, čo mu dali do života. Chuť robiť pekné veci.
Dnes je u nich ťažko. Akordeón, kúpený od ruky,  je polepený lepiacou páskou všade, kam pozriem. Nový je drahá vec a dnes táto rodina rieši vitamíny a cesty na ožiare. Už by aj niečo zase chceli tvoriť, aspoň malú dieľňu mať, ale zdravie ich nepustí. Mama chodí na ožiare, má strach. Ožiare: 5 týždňov, každý deň, 80 kilometrov. Akordeón je možno ich budúcnosť a Patrikova hudba jediná radosť.
potrhana
„Neboj mami, ja zarobím.“ „A vy, keby ste chceli, teta, prídem do Dobrého anjela ľuďom pre potešenie zahrať.“ hovorí v kroji, ktorý mu ušila mamka, keď bola ešte zdravá.
Odchádzam. Moja Zem spieva. Videla som toľko talentu v jednej slovenskej rodine, ktorý ma uistil v tom, že ak máme niečo pre Slovensko naozaj urobiť, tak je to to, že si budeme navzájom pomáhať. Ďakujeme, Dobrí anjeli, že ste ochotní to každý mesiac napĺňať.
 
Video: Paťo hrá pre mamku na požičanom akordeóne

Milý Dobrý Anjel,
prišiel čas, na ktorý sme tak dlho čakali, čas kedy sa s tebou lúčime. Dúfam, že už navždy. Niežeby vzťah s tebou bol zlý, alebo žeby sme boli nespokojní. Práve naopak, bol si to najlepšie, čo nás počas ťažkého obdobia mohlo postretnúť.
Pozerám sa na kopu plnú kópií lekárskych správ a lovím dátum v pamäti. Dlho však rozmýšľať nemusím. Na deň, kedy mi oznámili, že môj syn má tumor na mozgu, sa zabudnúť nedá. Bola som dva týždne po štátniciach,  písal sa rok 2013, plná odhodlania a očakávaní, ako sa zamestnám, ako sa nám zmení život, ako nám bude konečne super… No nič super nás nečakalo. V deň, keď mi oznámili tu hrozivú diagnózu sa mi zrútil svet. Nie tak, ako to ukazujú v katastrofických filmoch, ale úplne inak. V tom okamihu sa všetko rozsype, ako domček z karát. Všetky plány a sny sa mi razom rozplynuli. To, čo sa dialo, dialo sa mimo mňa. A to som ešte nevedela, čo bude ďalej.  Ono sa to nedá všetko napísať, ba ani povedať. To viem len ja a Peťko. Ako som po nociach plakala a modlila sa, aby bolo všetko v poriadku. Ako som skoro mesiac nejedla, lebo som nemohla. Ako som sa snažila usmievať a tváriť sa, že nič sa nedeje, že všetko bude v poriadku.  Našťastie zatiaľ sme jeden z tých prípadov, ktorý ma koniec taký, aký sme si predstavovali. No pri týchto diagnózach človek nikdy nevie. Počas fázy liečenia sme sa stretli aj s tým, že Peťko prišiel o kamarátov či kamarátky, ktoré nemali také šťastie ako on.
Petko dva
Po náročnej operácii čakala Peťka dvojročná liečba chemoterapiou. Nakoľko sme boli z východu a liečili sa v Bratislave, bolo to o to náročnejšie.  Nikdy sme nevedeli, kedy budeme musieť byť hospitalizovaní. Počas toho sme museli zvládať mnoho obmedzení spojených so slabou imunitou, ktorá mu ostala doteraz. Liečba trvala do februára 2015. Z veľkej časti sme si vydýchli, ale nebol to až taký hlboký výdych pretože aj napriek tomu, že veríme stále je tu riziko. Peťko však už chodí do školy. Je prvák, teší sa z každého dňa. A ja spolu s ním. Hraje na akordeóne, navštevuje literárno-dramatický krúžok. V podstate žije, ako každé zdravé dieťa v jeho veku. Radosť mu kazia občasné kontroly, ale dá sa to zvládnuť. Ako som už spomínala, nedá sa napísať všetko. Ale aspoň takto v skratke chceme týmto listom vyjadriť našu vďaku. Vďaku za všetko, čo sa nám od teba, Dobrý anjel,  dostalo.
Veľmi by som sa Ti chcela poďakovať za sprevádzanie na tejto neľahkej ceste. Nepoznáš nás a predsa sme si nám pomáhal. Tvoja pomoc má neopísateľnú hodnotu.  Patrí Ti veľká vďaka! Dnes už budem stáť aj ja na tej strane, čo Ty.  Lebo viem, že pomoc Dobrých anjelov je nesmierne dôležitá.
S vďakou
Andrea a Peťko Sokolovi
PetkoSokoljedna