Adoptovala si chlapca a postavila ho z vozíka na nohy
Mesiac: november 2016
Pani Lýdia ako samoživiteľka úspešne vypravila do života tri šikovné dcéry. A v jej príbytku i srdci zrazu ostalo prázdno. A tak sa rozhodla, že dá domov a lásku dieťaťu z detského domova. Všetci by chceli zdravé, modrooké, blonďavé bábätko, tomu rozumiem,“ začala svoje rozprávanie táto neobyčajná žena. „Mne ale v domove predstavili vtedy už sedemročného Aďka s čokoládovými očkami sediaceho na vozíčku, na ktorý ho pripútala detská mozgová obrna. Pravá rúčka ho tiež neposlúchala a trpel ľahkou mentálnou retardáciou. Poviem vám úprimne, zľakla som sa! A to zodpovednosti.
Pracovníčky z detského domova vraveli, že Aďkovi sa ráta každý okamih prežitý mimo zariadenia. Návštevy trvali asi dva roky, a napokon bol Aďko viac u mňa ako v domove a prirástol mi k srdcu. A tak, keď mal deväť rokov, som si ho oficiálne osvojila. Opisuje cestu ako Aďko dostal nový domov, mamu i súrodencov.
Pani Lýdia začala s Aďkom sústavne pracovať, cvičiť i chodiť na prechádzky. Chlapec zosadol z vozíčka, teraz chodí len s podporou francúzkej barly, pomáha v kuchyni, pripraví si jedlo a nie je dňa kedy by nebol na prechádzke či nebicykloval. V škole sa učí výborne, dokonca vyhral súťaž v kreslení.
Pani Lýdia však prišla kvôli častej starostlivosti o postihnutého chlapca o prácu. Situácia nebola jednoduchá. Aďko má dnes 15 rokov, všetko je drahé, dávky od štátu nízke. Keďže Aďko ťažšie chodí, zoderie jedny topánky mesačne a ponožky takmer každý deň.
Vďaka pomoci Dobrých anjelov je ich situácia ľahšia, môžu si kupovať pomôcky a dochádzať na rehabilitácie do Modry.
“ Aj ja raz budem Dobrým anjelom.“ dodala pani Lýdia. A my sa veľmi tešíme, že tejto skvelej dvojici môžeme pomáhať.
Text je skráteným textom článku v Rytmuse života Pod krídlami dobrého anjela. Autor: Daša Klimentová Foto: Janka Frolová
Tínedžer je päť rokov po liečbe rakoviny, mama je po liečbe tri roky, otec sa lieči teraz.
Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. A zatiaľ čo jeden dom vynechá, do druhého sa vráti aj dvakrát. Dokonca niekedy aj trikrát. Ale človek je silný a keď má po svojom boku ďalších ľudí, tak je ešte silnejší. Až 95 rodín, kde sú chorí minimálne dvaja členovia rodiny – toľko takých máme v Dobrom anjelovi. Nemusí ísť len o rakovinu, ale u dieťaťa môže ísť aj o iné zákerné ochorenie. V Jozefovej rodine však najprv porazil rakovinu syn, potom manželka a dnes sa lieči on – hlava päťčlennej rodiny. Počas liečby syna sme pomáhali. Keď bola chorá manželka, s hrdosťou to zvládli sami. Dnes sú ale opäť pod krídlami Dobrých anjelov. Prečítajte si ich list:
“ Sme päťčlenná rodinka a bývame v rodinnom dome. Máme dve dcéry, ktoré navštevujú VŠ a syna, ktorý nám v roku 2011 ochorel na onkologické ochorenie Burkittov lymfóm. Nasledovala operácia pečene, pokračovali chemoterapie. Bolo to obdobie ťažké, na onkológii som so synom bola ja mamka a vtedy som sa dozvedela o Dobrých anjeloch, od ktorých sme od mája do decembra 2011 dostávali peniažky a sme za to vďační. Dnes má syn 17 rokov, navštevuje SŠ, je žiakom 3.B. triedy a ja ďakujem za každý deň Bohu a lekárom, že ho máme.
V roku 2012 som ochorela ja, mamka. Taktiež onkologické ochorenie. Po operácii nasledovala chemoterapia a na PN som bola 11 mesiacov. Bolo to náročné aj po finančnej stránke, aj po psychickej. Ale zvládli sme to, nastúpila som do práce a pomaličky sme sa snažili zaradiť do normálneho života.
Lenže v apríli 2015 ochorel môj muž na onkologické ochorenie. Následovala rádioterapia a chemoterpia. Po nich následovala operácia pečene, ďalšia operácia nádoru, kedy lekári museli urobiť aj vývod – stómiu. Po operácii nasledovala opäť chemoterapia, ktorú ukončil v marci 2016. V júli 2016 bol znova operovaný! Do práce už nemôže, schválili mu invalidný dôchodok, no čakáme ešte na jeho výmeru. Takže od paríla žiadna maródka už, iba môj príjem a prídavky.
Týmto chcem poprosiť Dobrých anjelov, aby nám pomohli zvládnuť toto náročné obdobie a vopred ďakujem za každú pomoc.“
A my spoločne urobíme všetko pre to, aby deti doštudovali a rodina sa ešte roky rokúce spoločne a celá schádzala pri sviatočnom stole. Pretože ľudia si majú pomáhať.
