Niekto žije úplne normálny život a denne sa na niečo sťažuje. Na iného padlo toľko komplikácií a aj tak sa usmieva. Ten prvý sa od toho druhého môže veľa naučiť. Naučme sa od pani Marianny. Stretli sme sa v nákupnom centre v Nitre. Deti majú blízko školu a tak ich len posadila do kočiara pre dvojičky a pribehla za mnou. Plná energie a odhodlania, pretože tak ju Paľko a Emka potrebujú.

Paľko a Emka majú osem rokov. Pôvodne boli z trojčiat no najmladšia sestrička nemala toľko síl, aby s nimi na svete ostala. Obaja ostali po krvácaní do mozgu pri narodení postihnutí, ležiaci, nerozprávajú a mávajú epileptické záchvaty. Mamka je na starostlivosť o nich sama. Nebola vždy taká silná, musela pozbierať všetku energiu a lásku v sebe, aby sa mohla o deti starať. Dnes však vie prečo žije: “ Milujem ich. Sú to veľmi dobré deti.“
Celý svoj život a úprimne, aj všetky malé príjmy čo má, venuje deťom, ich rehabilitáciám a zvýšeniu kvality ich života.
Kúpele, pravidelné cvičenia u fyzioterapeutky, v piatky plávanie na plavárni, to majú deti najradšej. Hoci bežný človek tomu nemôže celkom dobre rozumieť, ale všetko toto je veľmi dôležité, aby sa stav detí napr. nezhoršil, nenastala skolióza, bolesti, možno neskôr nevyhnutnosť kŕmenia hadičkou namiesto radosti z bežného jedenia.
Marianna je Dobrým anjelom za pomoc veľmi vďačná. Aj vďaka nim sa dokáže usmievať.  Jediné čomu nerozumie, sú zákony. Teda rozumie im za tie roky výborne, ale nechápe prečo sú v niektorých veciach tak hlúpo postavené. Vôbec napríklad nemyslia na dvojičky v prípade kompenzácií a tak jej napríklad príspevok na špeciálny kočiar pre  oboch vypočítajú tak, že bežný príspevok vydelia dvomi, čiže nedostane dvakrát 1600 EUR ale 1600 EUR deleno dvomi tj. spolu 800 EUR.  Zažíva aj veľa iných absurdností. No nechce sa na krajinu sťažovať, pretože kým v nej žije toľko dobrých ľudí, akými sú aj Dobrí anjeli, dovtedy je tu sveta žiť.