O AMÁLKE A SLANINE

Už sme počuli o stonožke vo farebných ponožkách aj o červíčkovi. Ako si deti vysvetľujú svoj pobyt na onkológii a ako pomenúvajú niečo v tele, čoho je potrebné sa zbaviť? Rozpovie vám Amálka.

“ Ahoj, volám sa Amálka, mám čerstvých 5 rokov. O mojej chorobe vieme ešte len krátko, pár dní pred Vianocami som sa ráno zobudila s bolesťou na hrudníčku a veľmi silno mi búchalo srdiečko. O pár hodín sme už aj boli s maminou na onkológii v Bratislave. Mala som v tele desaťcentimetrový lymfóm, ktorý mi tlačil na srdiečko. Rýchlo začali s liečbou a tak Vianoce a moje narodeninky, ktoré mám hneď po Novom roku sme strávili s v nemocnici. Boli to ťažké dni, doma ostal tatino s mojou 1,5 ročnou sestričkou, za ňou mi je najviac smutno. Veľmi ju ľúbim. Tatino nemôže chodiť do práce. Tiež mi chýbajú kamarátky zo škôlky. Viem, že bude dlho trvať, kým sa vyliečim, ale vyliečim sa,  aby som bola čo najskôr s nimi. Vlásky mi narastú, to bude dobre. Ujo mi povedal, že mi narastú dokonca krajšie. Pani doktorka nevie povedať z čoho to veľké bobinko mám, no povedala maminke, že je to niečo ako slanina, tak som povedala, že sa to stalo tak, že keď som jedla slaninu, ostala mi pri srdiečku, nešla do bruška potvora…a preto to všetko.“ 

Amálka, skoré uzdravenie prajú Dobrí anjeli!! Sme s vami!