Ako (ne)funguje inklúzia na Slovensku

Amálka Fridmanová bola na zápise do prvého ročníka Základnej školy. Rodič zdravého dieťatka by sa z takéhoto úžasného míľnika tešil, rodičom Amálky ale radosť zatieňuje obrovská peňažná suma, ktorú musia investovať, aby ich telesne postihnutú dcérku vzali do normálnej školy. Amálka je inteligentné, múdre a veľmi šikovné dievčatko, ktoré bude medzi zdravými rovesníkmi výborne napredovať. Jej telíčko bude ale potrebovať pomoc zvonka –  elektrický vozík, špeciálnu podpornú stoličku, prispôsobené WC pre jej telesné postihnutie a osobného asistenta, ktorého nehradí štát. Všetko dokopy vyčíslené na zhruba 20 tisíc eur, ktoré majú ako rodičia do pol roka ktovie kde zohnať. Škola by rada s týmito úpravami pomohla, nemá však na to v rozpočte peniaze. Štát zas od takýchto špeciálnych pomôcok dáva ruky preč – prepláca len také, ktoré by Amálke nijak nepomohli, nie sú pre ňu vhodné, alebo prispieva len čiastočne. Napríklad na taký elektrický vozík, ktorý stojí 14 tisíc eur štát prispeje iba sumou zhruba 3500 eur. Kde majú Amálkini rodičia zohnať zvyšných  vyše 10 tisíc už štát nezaujíma.

Amálkina mamina, pani Lucka, je už zúfalá a nahnevaná, „Začala som znova chodiť do práce, aby sme mali lepší príjem pre rodinu a peniaze na Amálkine rehabilitácie. Keď však bude chodiť do školy, buď budem musieť po ňu prísť okolo druhej po skončení vyučovania, alebo Amálka pôjde do družiny, kde bude potrebovať iného asistenta ako doobeda pri vyučovaní. Okrem toho, v družine bude potrebovať špeciálne relaxačné vybavenie. Tak ako zdravé dieťa nevydrží celý deň sedieť na stoličke, tak ani ona nevydrží celý deň na vozíku. Musí meniť polohy. Môžeme si tak vybrať – budem pracovať, Amálka pôjde do družiny a tým pádom budeme mať ďalšie výdavky na špeciálne pomôcky a asistenta, alebo budem na opatrovateľskom príspevku aby Amálka mohla ísť po vyučovaní domov? Nie je lepšie pre štát aby som pracovala, než poberala opatrovateľský? Na to sa tu nijak nemyslí. Vôbec takýmto rodičom tento systém nepomáha, iba im hádže polená pod nohy.“

Samozrejme, po pár rokoch pribudnú ďalšie výdavky – Amálka bude rásť, bude preto potrebovať väčšiu špeciálnu stoličku, vozík. Vyššie ročníky majú triedy na poschodí, bude treba vybaviť na schodisko „schodolez“ aby sa tam dostala.
„Amálka bude prvé dieťa s telesným postihnutím, ktoré bude do tejto školy integrované. Som rada, že pani riaditeľka nám vyhovela a prijala Amálku, aj keď to so sebou prináša toľko komplikácií. Každé ďalšie dieťa s takýmto postihnutím to už bude mať v tejto škole trošičku jednoduchšie. My sme tak trochu pokusní králici, ktorí si to všetko vydrú. Amálka si to ale zaslúži, pretože na to naozaj má a medzi zdravými deťmi sa má výborne. Potrebuje byť čo najviac samostatná a my jej to chceme dopriať,“ dodáva jedným dychom pani Lucia.

Dobrí anjeli Amálke pravidelne prispievajú na nevyhnutné rehabilitácie, vďaka ktorým môže stále zdravotne napredovať. Pred nástupom do školy sa vďaka partnerom Dobrého Anjela podarilo Amálku obdarovať aj pomôckami do školy, ako školskou taškou, plne vybaveným peračníkom, pravítkami a inými potrebami. „Pre bežné rodiny sú školské pomôcky tá najväčšia položka, do ktorej musia pred nástupom dieťaťa do školy investovať. Nám vďaka Dobrému Anjelovi aspoň táto povinnosť odpadá, za čo veľmi pekne ďakujeme. Je to úžasná pomoc. Škoda len, že pre nás je to len špička ľadovca a čakajú nás podstatne väčšie výdavky, ktoré rodičia zdravých detí nepoznajú,“ konštatuje Amálkina mamina.

Prajeme Amálke s celou rodinou veľa šťastia na tejto neľahkej ceste a tešíme sa z krásneho pokroku a nástupu do školy.