Michal skočil ako šestnásťročný do bazéna na dvore a zlomil si piaty stavec. Jeho mladší brat ho držal nad vodou, kým neprišla pomoc. Michal bol po úraze ako mŕtvola, hovorí otec. Museli ho každé dve hodiny polohovať, deň aj noc. Po vrátení sa z nemocnice mu museli ošetrovať dekubity. Michal nehovoril, pri dýchaní chrčal, ani sa nepohol. Postupne za pomoci blízkych sa vrátil naspäť do života, ale ostal na vozíku.

Michalov otec sa musel vyrovnávať s tým, že jeho a päť detí opustila manželka. To bolo rok a pol pred úrazom. Dnes venuje všetku energiu rodine a snahe zarobiť peniaze na Michalove rehabilitácie, lebo tie naozaj Michalovi veľmi pomáhajú, dnes hovorí, dokáže hýbať rukami a chce žiť najlepšie ako vie.

Aj Dobrí anjeli pomáhajú Michalovi a jeho otcovi. Radi by sme mu však pomohli aj jednorázovým vyšším príspevkom. Stačí málo, ak je nás veľa, aby sa suma vyzbierala. Ďakujeme!