Vidieť muža, ako sa objíma so svojim postihnutým synom, ako s láskou a mäkko hovorí o svojej žene „maminka“, nie je až také časté. Toľko žien ostalo samých, keď im osud nadelil ranu venovať sa 24 hodín denne dieťaťu, ktoré nerozpráva,  nechodí alebo chodí, no nepozná prekážky a muž zbabelo ušiel. Ale Marekovi rodičia to zvládajú, byť spolu  a mať sa v úcte. Och, keby to tak bola samozrejmosť.

Marek mal sedem mesiacov, keď sa náhle začal dusiť. Nikto vtedy nevedel, že má vrodenú srdcovú vadu a že všetky tie šnúrky v tele, na krv aj na kyslík, sú akosi čudne domotané, až vznikne uzol, všetko na chvíľu zastaví a navždy zmení. Sedeli v kuchyni. Šialené. Zrazu panika. Rodičia začali Mareka oživovať. A zachránili mu život. No už nikdy nič nebude ako predtým. Marekovi odumrel mozog. Do troch rokov bol viacmenej napojený na kyslík. No podarilo sa niečo, čo lekári vôbec neverili. Marek sa naučil jesť, piť, chodiť aj sedieť. Rodičmi, hlavne mamkou, vydreté úspechy. Taká lízanka mu napríklad ukázala čaro chuti a tak dnes nemusí mať v tele hadičku pre prijímanie potravy. Hoci plienkam sa nevyhol a je mentálne postihnutý. Jeho reakcie sú nevyspytateľné, cez veľkú radosť až k zúrivosti.
Dívate sa na neho a hovoríte si: „Mohol to byť nádherný chlapec.“ Lenže on vlastne je. Vie otcovi dať pusu, mamku pohladkať. Sú to nečakané prejavy lásky pomedzi nekoordinované pohyby a neustále počúvanie hudby na telefóne.
Otec s obdivom hovorí o svojej manželke, aký obrovský výkon bez prestávky podáva. Nedávno si to sám zakúsil v plnom rozsahu, keď pani  Zuzka ostala v nemocnici kvôli nádoru na štítnej žľaze. Chápete? Ešte toto! Lenže vtedy matku  premkne hrôza len kvôli jednej veci: „Čo bude s mojim dieťaťom, ak sa mne niečo stane??“

Doma majú všetko obalené polystyrénom alebo molitanom. Je im jedno, čo a ako vyzerá, podstatné je, že Marek sa nezraní a dokáže sa sám pohybovať po byte. Marek nepozná nebezpečenstvo, vrhá sa do priestoru nečakane a nebezpečne. Na sedenie mu vytvorili mäkký trón a dokonca aj na liečenie si doniesli polystyrén na izbu a ešte zbehli aj do inštalatérskych potrieb pre molitánovú izoláciu, aby obalili ostré hrany.
Otec musel zmeniť zamestnanie, aby dokázal manželke pomáhať. A tak má nižšiu mzdu. Ale zamestnávateľ mu veľmi vychádza v ústrety. Jediná dovolenka, ktorú si doprajú, je každoročný liečebný pobyt s Marekom v Smokovci. Odych však vyzerá inak. A celý rok na to šetria, keďže si rodičia pobyt hradia. Ale aj vďaka Dobrým anjelom sa to dá.
A čo ich trápi najviac? Marek im nedokáže povedať, čo ho bolí, čo ho trápi. Nevidia do jeho hlavy, keď plače, vzlyká, kričí.
Je to ubolená ale krásna rodina.
Ďakujeme Dobrým anjelom, že sú oporou rodinám ako je aj Marekova. Ak ešte Dobrým anjelom nie ste, môžete sa ním jednoducho stať TU.