Sestru volá mamička
Detstvo trávila v detskom domove a na kajaku. Má devätnásť, stará sa o sestru, ktorá má leukémiu. Dnes s ňou žije v malom bytíku, je spokojná a verí, že raz sestre vyberie dobrú školu.
Jolanka býva pri maďarských hraniciach, v dedinke, kde väčšina obyvateľov hovorí po maďarsky. Napriek tomu hovorí pekne po slovensky . Jej šesťročná sestra jej hovorí mamička a stále sa objímajú.
Jolanka trávila celé detstvo v detskom domove. Nesťažuje sa. Školu mala rada, dodnes na ňu spomína a dokonca sa venovala vodáctvu. Je z rodiny, ktorá je skromná, nie vždy všetko zvládne, ale pokiaľ sa dá, je súdržná. Ona a jej dvaja súrodenci boli v detskom domove ale aj veľmi často doma, vždy, keď to bolo len trochu možné. Keď mala štrnásť rokov, konečne sa podarilo jej mame a otcovi vrátiť ich domov. Vtedy sa narodila do rodiny malá Piroška.
Aj v detskom domove sa starala o menšie deti. Okamžite si Pirošku obľúbila a odvtedy sú stále spolu. Piroška sa bez nej takmer ani nenaje a ani nezaspí.
Keď začala mať pred rokom a pol Piroška horúčky, Jolanka okamžite spozornela, lieky, vyšetrenia, nemocnica v Komárne a nakoniec prevoz vrtuľníkom na onkológiu. Jolanka sa slova leukémia veľmi vyľakala.
„Povedali mi, že keby ju doviezli o hodinu neskôr, možno by ju už nezachránili. Bolo to hrozné!“
SOCIÁLNA SESTRA ZACHRAŇUJE
Pokiaľ ide o pobyt na onkológii, okrem lekárov zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu aj ďalší ľudia. Psychológ, či psychologička sú nesmierne dôležití, rovnako ako pedagogičky, ktoré sa snažia nielen naučiť, ale deti aj zabaviť a dostať do pohody.
A potom sú tu sociálne sestry. Vedia povzbudiť aj poradiť, aké má rodina práva na pomoc od štátu a poradia aj s pomocou od charít. Aj vďaka sociálnym sestrám je Systém DOBRÝ ANJEL stabilný.
Pani Eva Rabenseiferová z detskej onkológie na Kramároch je anjel. Riešime spolu veľa vecí. A to práve ona začala Jolanke a Piroške pomáhať. Aby mohla Jolanka byť s Piroškou a jej mama ostať doma, bolo potrebné vybaviť zverenie Pirošky súdnou cestou práve Jolanke. V nemocnici je vždy potrebné podpisovať nejaké súhlasy a tak sa Jolanka po mnohých snahách hlavne pani Evy stala Piroškinou zákonnou zástupkyňou.
NOVÝ BYTÍK
Dnes býva Jolanka spolu s Piroškou v byte, ktorý jej poskytla obec. Aj to všetko vybavila z Bratislavy pani Eva. Rovnako ako kompletný vzťah s miestnymi úradmi. Nič sa nedalo vybaviť po telefóne, na všetko sú potrebné písomné žiadosti a opakované prosby. Ale sociálna sestra Eva to dáva s gráciou. A Piroška je tak vo vyhovujúcich podmienkach.
Bytík je zariadený. Chladnička, práčka, čosi od nadácií, čosi dostali do daru od ľudí. Je tam aj veľa hračiek, bábiky, domček, hry a dokonca aj laptop na ktorý Piroške Jolanka našetrila.
„Máme všetko, čo treba. Chladničku mi dala pani, ktorej som chodievala domov pomáhať. Má ma rada.“ Ani sa nečudujem. Jolanku má rád asi každý.
Na pravú lásku si však asi ešte počká. Nemá čas. Všetok ho venuje Piroške. Vonku nechodieva, občas k nej príde kamarátka „urobiť nehty“, ale inak sociálny život žiaden. No nesťažuje sa.
„ Chodievala som na kajak, ešte keď som bola v detskom domove. Veľa rokov. Boli sme dobrá patria. Boli sme na sústredení aj v Chorvátsku aj v Tatrách. Občas sa s niekým z ich ešte stretnem.“
A aké sú jej plány?
„ Najviac chcem, aby bola Piroška zdravá. A potom by sme išli bývať do nejakého domčeka. Piroška má rada zvieratká, veľmi by chcela psa a mačku. “
Teší sa, až raz pôjde Piroška do školy. Najsilnejší moment prichádza, keď Jolanka hovorí: „ Chcela by som, aby chodila do dobrej školy. Aby sa tam učiteľky k deťom pekne správali, ale aj aby sa deti dobre učili a boli k sebe dobré. Ja som mala dobrú školu.“