10 tipov na Vianoce a do roku 2018 ako dobre žiť.
Rok: 2017
1. Darujte darček, ktorý nielen poteší, ale aj pomôže.
Viacero charitatívnych organizácií po celý rok ponúka kreatívny darček (Dobrý darček, skutočný darček – koza atď.), ale mnohé majú aj eshopy plné pekných vecí.
2. Aj pri bežnom nákupe dnes nájdete výrobky, ktoré sú označené charitatívnym logom. Naozaj to funguje a pomáha.
3. Darovať plyšáky a šatstvo znamená urobiť si doma miesto na nové veci. Nájsť toho, koho potešia, či pomôžu a doviezť mu to, znamená byť dobrým človekom.
4. Sledujte, či vedľa vás nebýva niekto, kto potrebujete pomoc a nebojte sa ho osloviť. Možno najprv len „Ako sa máte?“ A ak povie, že nie najlepšie, môžete debatu rozvinúť a zistiť, ako mu môžete pomôcť.
5. Sám nemáte veľa času, ale viete sa zrieknúť pár eur? Nebojte sa dôverovať charitám, aj drobná suma pomôže. Naozaj v nich pracujú profesionáli, ktorí už roky pomáhajú bezdomovcom, chorým, či starým. Venujte im svoj príspevok a oni ho efektívne premenia na pomoc.
6. Každá charita má iný predmet činnosti, ak venujete čas a naštudujete si, čo robia a podľa toho ich budete oslovovať, pomôžete im pracovať a pomáhať efektívnejšie.
7. Každý, kto potrebuje pomoc, ju potrebuje rovnako v apríli ako aj na Vianoce. Môžete si vybrať pravidelné mesačné prispievanie na dobrú vec. Raz starosť, opakovane radosť.
8. Máte veľa diek a iných starších textilných vecí, či matrace? V zvieracích útulkoch sú v zime veľmi potrebné.
9. Ak chcete pomôcť človeku, ktorý žije na ulici, môžete sa s prosbou o informácie obrátiť aj na mestský úrad.
10. Nezabudnime na záver aj na prírodu. Môžete napríklad kúpiť a darovať strom.
Možností je samozrejme oveľa viac a preto bonus na záver: Google a internety vedia všetko. Pol hodina študovania, ako a cez koho pomôcť, je vaša polhodina venovaná dobrej veci.
ĎAKUJEME, ŽE SME SPOLOČNE DOBRÝMI. DOBRE SA NÁM TU SPOLOČNE BUDE ŽIŤ.
Nezvyčajný krst so skvelými mladými ľuďmi a Bekimom
Jeden nemá nohu, druhá rozmýšľa, či si ju dá amputovať, tretia má nohu veľkú za dve. K tomu veľa iných zdravotných problémov. A predsa veľa smiechu. Presne preto sa oplatilo prísť na krst našej knihy NEVZDAŤ SA, oplatí sa ju kúpiť niekomu mladému a oplatí sa byť Dobrým anjelom. Prečítajte si pri fotografiách mnoho zaujímavého a inšpiratívneho. ( Autorom fotografií je Ján Belák.)
1. Na úvod prečítala časť svojej výpovede Kika. Kika je perfektná. Svaly ju prestávajú poslúchať, pretože má svalovú dystrofiu. Najviac jej vadí, že na koncertoch nemôže tlieskať s rukami nad hlavou a že si ľudia myslia, že je aj „na hlavu“, keď je na vozíku. Pritom študuje vysokú školu. 
2. Krstný otec knihy raper a stand-up komik Bekim je zmesou pozitívnej energie, sily, múdrosti a čierneho humoru. Mladí si ho vybrali za krstného otca sami.
3. Veronikine fotografie nás sprevádzajú celou knihou. Sú mladistvé, svieže a veľmi pekné. Veronika sama prešla ožarovaním mozgu a jej mamka nedávno prišla kvôli rakovine o nohu. Toto dievča je talentované aj úžasné!
Nadchádza moment krstu. Bekim sa rozhodol krstiť knihu bažantom, zdravotnou pomôckou. Aj keď sme boli v úvode neistí, dnes sme radi, že si vybral práve tento spôsob. Viac si prečítajte tu:https://dennikn.sk/blog/
Skvelé ženy z knihy. Lucia Maková (naľavo) je sama Dobrým anjelom. V knihe sa zverila so svojimi trampotami s Proteovým syndrómom a ako od nej chcú, aby si na letisku dala tú nohu „preč“. Viki (napravo od Bekima) je výnimočná. Nedorástla bežnú výšku a operácií má za sebou viac ako vy štedrých večerov, ale to jej nebráni žiť svoje sny. Ďalej Veronika, naša kolegyňa Ľudka Kolesárová, ktorá krst moderovala a Bekim.
Veroniku prišla povzbudiť aj jej mamka. Ešte na vozíku, kým sa „nenoha“ zahojí“ a príde na rad protéza. Veľmi tejto rodine prajeme pohodu a veľa síl.
KNIHA NEVZDAŤ SA
Mikuláš a deti v rádiu Európa 2
Bolo to prekvapenie. Rodičia nič neprezradili a tak si Kika, Sebastián, Marek a Marko mysleli, že idú k lekárovi. Lebo to bola donedávna ich najčastejšia ranná cesta. Preliečení onkologickí pacienti však tentoraz smerovali do rádia Európa 2, kde na nich čakalo niekoľko prekvapení. Najprv moderátori vystrojení ako Mikuláš a anjel, potom množstvo darčekov. Radosť a úsmev. Ale presne toto deti potrebujú. Nie stres z nemocníc a bolestivých zákrokov. Marekovi sa veľmi páčilo, že môže sedieť na moderátorskej stoličke. Deti mohli vstupovať do vysielania, Kika dokonca pozdravila svojich spolužiakov v škole. Ale potom prišlo ešte jedno veľké prekvapenie: Emma Drobná. A tak si spolu zaspievali a zasúťažili aj v lúpaní mandariniek. Ďakujeme Európe 2 za to, že sme videli toľko radosti! Prajeme všetkým deťom zdravie.
Vianočná pomoc chorým deťom od VÚB Banky
Nadácia VÚB banky prispela v predvianočnom období do Systému Dobrý anjel prekrásnou sumou 64 000 EUR. Túto sumu sme prvý pracovný deň nasledujúceho mesiaca, čiže 1. decembra 2017, prerozdelili do posledného centu medzi rodiny s deťmi, ktorým pomáhame. 2560 rodín tak dostala vďaka Nadácii VÚB príspevok vyšší o prekrásnych 25 EUR. V predvianočnom období to pre nich, okrem tradičného decembrového príspevku, znamenalo veľkú pomoc.
V MENE VŠETKÝCH RODÍN ĎAKUJEME NADÁCII VÚB BANKY
Deň slaných veterníkov
21. november je Európsky deň cystickej fibrózy a keďže Dobrí anjeli pomáhajú štyridsiatimdeviatim rodinám, kde má dieťa túto diagnózu, rozhodli sme sa vám priblížiť, aký nezvyčajný a ťažký je ich život. 21. november je aj DEŇ SLANÝCH VETERNÍKOV, organizujú ho Mici a Mňau, dve tvorivé osoby, učiteľky v materskej škôlke, ktoré popri tom hrajú divadlo, tvoria a venujú sa pravidelne aj téme cystickej fibrózy.
KATKA. Katka má v ten deň narodeniny. “ Ako bábätko v priebehu 8 týždňov absolvovala 4 operácie. Každý deň bol bojom o život. Toto ochorenie si vyžaduje celodennú starostlivosť rodiča a máloktorá matka sa môže zamestnať. Keď dieťatko musí inhalovať 5 x denne lieky, následne rehabilitovať, aby dokázalo vykašľať hlien, ktorý je niekoľkonásobne hustejší ako u zdravých ľudí, vyčistiť si pľúca, aby sa mohlo dobre nadýchnuť. Ide doslova boj o každý nádych. Ak sa chce mamička s takýmto dieťatkom zamestnať, musí mať zamestnávateľa so srdcom, ktorý musí mnohé tolerovať. “ hovorí Katkina mamka.
Bianka a jej mamka: “ Nasadili nám denno-dennú liečbu, lieky, inhalácie, rehabilitácie, v prípade potreby ATB, celková hygiena, domácnosť, odpady, zrazu tých informácií a vecí bolo naraz toľko, že sa zmení človeku život od základov. Od septembra 2016 sme boli stále chorí, trikrát hospitalizovaní, čo nám hrozí stále, mala obojstranný zápal pľúc, bakteriálne zápaly, každá choroba bola sprevádzaná vysokými horúčkami vyše týždňa. Toľko antibiotík, ktoré doteraz malinká brala, sme my nemali zatiaľ za celý náš život. Po poslednej hospitalizácii nám zase pribudli ďalšie lieky, ktoré musíme denno-denne brať. Je to naše slniečko. Veľkou podporou je rodina a Klub Cystickej fibrózy, kde sme ako jedna veľká rodina. A ďakujeme z celého srdca aj Dobrým anjelom, nakoľko toto ochorenie si vyžaduje celodennú starostlivosť rodiča a máloktorá matka sa môže zamestnať. Sme vďační za každý nádych!“ 
Ako vyzerá Emkin deň? „Ráno o piatej budíček, odpustíme vodu v kúpelni, aby tam neboli cez noc nahromadené baktérie, špeciálne vysokokalorické raňajky (všetka strava musí byť takáto). Aby dcérka priberala, musí užiť Kreón-enzym, aby prijatá potrava ostala v tele a nebola vylúčená z tela von. Inhlaujeme rôzne lieky asi hodinu. Po návrate zo školy inhalujeme opäť. Prečisťujeme dutiny a fúkame. Večer to isté. Každý deň už sedem rokov a do konca života. Emka je druháčka na základnej škole, mali sme vymeškaných v min. šk. roku 300 hodín. Ale zvládla dobehnúť na jednotky! Dcérka okrem toho musí chodiť často do nemocnice, na liečenia, teraz bola aj na operácii.“www.dobryanjel.sk Sme tu aj pre tieto deti.
Aj Tamarka má cystickú fibrózu: “ Chcela by mať bezstarostné detstvo, ale nedá sa to. Musíme dodržať mnoho špeciálnych krokov a pritom ju podporovať.“
Martinka už nie je v Dobrom anjelovi, lebo rodina požiadala o vyradenie pre zlepšenie situácie. Ale ak neostáva finančné trápenie, to druhé ostáva “ Stále musím dcére odpovedať na otázky, na ktoré sa ani odpoveď nedá nájsť : “ Prečo práve ja? Prečo musím cvičiť a inhalovať?! Ja už nevládzem – pôjdem radšej do nemocnice! Nechcem, aby ma stále pichali! Prečo ma ťaháš na tanečnú, hudobnú?“ Všetky tieto činnosti sú cielené – dokonca aj hudobná a tanečná – v prospech jej zdravia, dýchania. Aj tak stále v pozadí pociťujem obrovský strach. Sme vďační za slová povzbudenia. Snažíme sa, aby Martinka žila pokiaľ možno čo najplnohodnotnejší život a jej úsmev nás napĺňa vďačnosťou za každú chvíľu s ňou. Život s cystickou fibrózou je neskutočne ťažký, ale o to krajší – naučili sme sa čo je v živote naozaj dôležité. “
Aj mladí ľudia a tínedžeri trpia touto diagnózou. V našej knihe NEVZDAŤ SA o tom porozprávali Daniel, Kika a Daniela v príbehoch s názvami:
Moja frajerka o mojej chorobe nevie
Liekov mám toľko, že by som mala čo vysvetľovať aj protidrogovej jednotke
Vypla som radar praktickosti
Knihu, v ktorej je veľa zaujímavých príbehov, ale aj komentáre známych osobností, môžete kúpiť TU.
Deti s cystickou fibrózou to nemajú ľahké. Preto je deň CF aj dňom slaných veterníkov. Veterník ako symbol vysokokalorickej stravy, ktorú potrebujú, ako symbol vrtuľky, ktorá potrebuje prúd vzduchu, ale aj ako symbol boja s veternými mlynmi – úradmi. Sme radi, že môžeme pri týchto rodinách stať!
Pomoc Eliške
Eliška z Jablonca je päťročné dievčatko a už viac ako rok bojuje s onkologickým ochorením. Absolvovala liečbu chemoterapiou a rádioterapiou. Po ukončení udržiavacej liečby sa žiaľ potvrdil relaps – návrat ochorenia. Momentálne je Eliška po šiestom cykle chemoterapie. Eliška mala absolvovať transplantáciu kmeňových buniek, ale nakoniec prišla na rad špeciálna liečba v Českej republike. Tá by Eliške mohla pomôcť nadobro skoncovať s ochorením. Liečba si však vyžaduje náklady na viacnásobné cestovanie. Radi by sme Eliške pomohli jednorazovým príspevkom, vďaka ktorému budú vysporiadané všetky náklady spojené s liečbou a cestovaním. Ďakujeme za každý SOS príspevok.
Traja mladí a talentovaní z knihy NEVZDAŤ SA hovorili na Bibliotéke o mladosti s ťažkou diagnózou
Kniha NEVZDAŤ SA uzrela len teraz svetlo sveta a už sa stáva veľmi obľúbenou. Boli sme o nej rozprávať na výstave Bibliotéka v bratislavskej Inchebe a bolo to veľmi silné. Peter, Viki a Veronika – mladí ľudia, ktorí sa musia vyrovnávať s rôznymi problémami a pritom dokážu inpširovať mnohých. Veronika, ktorej fotografie nás sprevádzajú celou knihou, je po náročnej operácii mozgu a jej mamka je onkologická pacientka. Veronika nám porozprávala o láske k umeniu, žartoch jej mamy, ktoré rozpráva ešte aj v nemocnici ale aj o netolerantnom prístupe svojich spolužiakov. Viki, ktorá miluje všetko okolo makeupu a venuje sa tomu aj profesionálne, tiež s úsmevom dokáže ľudí naštartovať hoci má len 136 centimetrov a mnohé zdravotné problémy. A Peťo? Ten bol v Anjelovi už dávno, dnes nám pomáha skôr on – v knihe je uverejnený jeho list, ktorý napísal chlapcovi, ktorému hrozila amputácia. List je o tom, ako sa jemu samému žije s digitálnou náhradou nohy. Všetci študujú na vysokej škole, hrajú na hudobné nástroje a tak sme sa aj nasmiali, že sme mohli spolu urobiť nielen knihu NEVZDAŤ SA, ale aj hudobnú skupinu NEVZDAŤ SA. Zatiaľ nám však zahral a zaspieval aspoň Peťo, z ktorého bude onedlho lekár. Bolo to výborné. Na záver, keď sa ľudia zdvihli, sme čakali, že začnú odchádzať. Oni sa však namiesto toho postavili do radu na podpisy do knihy. Ukazujeme svetu skutočné osobnosti.
Budeme radi, ak si knihu kúpite a poviete o nej aj ďalej. KNIHA NEVZDAŤ SA
Ďakujeme všetkým Dobrým anjelom aj za pomoc mladým ľuďom!
Pozrite si fotografie s jedného výnimočného popoludnia:
VYDALI SME SKVELÚ KNIHU!
Kniha NEVZDAŤ SA je určená hlavne mladým ľuďom, ale zaujme iste každého. Silné a zaujímavé výpovede mladých ľudí z Dobrého anjela obohatené o komentáre známych osobností, krásne fotografie a citáty. Inšpiruje, prekvapí a pomôže zvládať ťažké situácie nielen mladým ľuďom. Zasmejeme sa s nimi, aj si s nimi poplačeme.
Je to jedinečná zmes informácií a emócií, ktorá pomôže každému.
Ak si knihu kúpite, pomôžete nám obdarovať mladých ľudí v Dobrom anjelovi, ktorí to majú ťažké.
Knihu si môžete kúpiť TU
Ako šteniatko Kiara celé Slovensko prešlo a všetkých dojalo.
Toto je príbeh Kiary. Kiara sa narodila Happy a Maurovi.
Ako jediná, čo nie je časté a tak je z kráľovského vrhu.
Žili v láske v dome spolu s Petrou a jej dcérami. Happy a Maur veľmi Petre pomáhali počas liečby rakoviny. A tak sa zamyslela, že aj malá trojmesačná Kiara by niekomu mohla pomôcť. Chorému dieťaťu?
Teraz bol rad na nás. No nájdite medzi tisíckami rodín takú, ktorá chce šteniatko a dokáže sa o neho aj dobre postarať. Ale facebooky fungujú, teda aspoň donedávna fungovali, a o 5 minút som mala na telefóne Evkinu mamku. Jedenásťročná Evka je po liečbe na onkológii a jej rodina práve uvažovala, že taký psík by ju veľmi potešil.
Ideme na to! Ale ako? Kiara je v Michalovciach a malá slečna na Myjave.
Najprv teda sadla chorá ale vôbec nie neodvážna Peťa do auta a doniesla Kiaru z Michaloviec k nám do Popradu.
Obr. Pani Petra a jej Kiara.
Po dojímavej rozlúčke Kiara chvíľu úradovala v Dobrom anjelovi. Potom som ju vzala na noc domov k nám. Mala od Peti nabalený peliešok, oblečenie (rúžové!), rôzne veci a granule. Na druhý deň skoro ráno sadla do auta a vyrazila do Bratislavy.
Tam ju už čakala cez facebook dohodnutá priateľka Saskia. Kiara začínala mať postupne väčšiu výbavu ako ja na svadbu. Peťa jej doniesla plnú tašku a Saskia prišla na stretnutie s novým prepravovacím boxom, dekou a vankúšom. Je to jasné. Kiara je poločlovek.
Saskia vypustila Kiaru na trávnik a Kiara zjavne nemala z toho, že sa z nej stal štafetový kolík žiadnu traumu (pozri video).
Čakala ju posledná noc, kým sa dostane ako veľké prekvapenie do rúk malej slečny.
Na ďalší deň Saskia čakala, až sa jej rodina ozve po vyšetreniach na Kramároch. Prišiel obed a s ním happyend Kiarinej cesty a nášho príbehu. Jedenásťročná Evička netušila, že sa jej cesta do nemocnice zmení na plyšové prekvapenie. Obrovská radosť.
Ešte pusa na rozlúčku, Saskia a som tvoja, Evička.
Kiara je v Dobrých rukách. A vždy bola. Od začiatku až do konca svoje púte. Lebo dobrých ľudí je veľa.
Peťa ďakujeme za to, že sme mohli byť súčasťou tohto príbehu. Vylieč sa, všetci Ti držíme palce. A Evička, ty ži už len zdravo a šťastne. Pozdravujeme Kiaru. Šteniatko, o ktorom by iste napísal aj Karel Čapek.
( Príbeh spracovala aj zažila Ľudmila.)
Byť otcom
Stratil som otca už navždy, lebo umrel, ale dal mi najväčší dar, aký otec dieťaťu môže dať a to je rodičovská otcovská láska. Tak rád by som ho objal, ale už nemôžem.
Muž, ktorý sa vzorne stará o rodinu. Mala by to byť samozrejmosť. Mal by byť pilierom rodiny. Ale nie je to vždy tak.
Viete, som otcom ZŤP synčeka a poviem vám, vôbec to nie je ľahké a asi ani nikdy nebude. Ale práve takéto deti otca potrebujú najviac. A práve takéto deti otcovia najčastejšie opúšťajú.
( Ilustračná foto, zdroj www.pexels.com )
Budeš otcom. Tak nejako to vždy začína, keď sa dozvieš, že tvoja partnerka čaká dieťa. Väčšina mužov sa poteší. Lenže byť dobrým otcom, je naozaj tažké. A ešte ťažšie je to hlavne, ak sa v rodine narodí postihnuté dieťa. Ale to nie je dôvod na odchod. Práve naopak. Nepomýšľať na to, ako zbabelo utiecť, je základ.
Neutekaj! Oplatí sa zostať.
Tešil som sa na rolu otca a bol som tým najšťastnejším človekom, keď som sa otcom stal. Ale nie dlho, môj drahý synček sa začal ako päťmesačný dusiť a popri oživovaní mu odumrel mozog. Prognózy lekárov zneli: “ budete mať ležiace dieťa, bude mať vývody na potravu a vylučovanie. Nikdy nebude chodiť. “
“ Dajte ho do ústavu „, boli slová lekára docenta, dodnes ich mám v hlave. Nechápem, ako takéto niečo môže človek vysloviť. Veď je to moje dieťa! Povedal som “ nie ! „a dokážem, že bojovať sa oplatí! Toto nie je koniec, ešte len teraz všetko začína. Teraz som mohol ukázať, že som skutočným otcom a manželom. Budem sa starať, hladkať ho, budem tu pre neho. Pre nich. Nech sa má manželka komu vyplakať, nech má vo mne oporu. Manžel a otec.
A ja som sa snažil, aby to, čo povedali lekári, nebola pravda. Môžem potvrdiť, že je to možné, aj keď v našom prípade najväčšia vďaka patrí mojej manželke, lebo tá dokázala. že dieťa ležiace je zrazu chodiace. Aj keď nevie rozpoznať prekážky, ale predsa sa pohybuje. Nemá hadičky. Naučil sa jesť, piť a aj keď ho musíme kŕmiť, je to obrovský úspech pre nás oboch. Úspech matky a otca.
A toto sú tie malé veľké víťazstvá. Nepotrebujeme drahé dovolenky a značkové veci. Tešíme sa, keď dieťa napriek tvrdeniu odborníka napreduje a učí sa, aj vďaka otcovej pomoci. Cítim sa ako skutočný chlap. Akoby som zdolal Mount Everest, keď chytil do ruky lyžičku. Viete, nebudem klamať, je to fakt ťažké a viackrát som si povedal, nech je tomu všetkému trápeniu koniec, ale teraz, po desiatich rokoch, môžem s čistým svedomím povedať, že moja rodina je to najkrajšie, čo mám. A vidím to aj na synovi, že keď sme všetci spolu, je spokojný. Jeho mozog to možno nevie rozpoznať, ale jeho srdce áno.
Keď niekedy meškám z práce, sedí smutne na okne a čaká. Ako by som sa mohol jedného dňa nevrátiť?
Koľko smutných detí takto čaká na okne?
Je to naozaj ťažké, ale treba si uvedomiť, že nás nepotrebuje len dieťa, ale aj jeho mamina. Prešiel som si tým, že som sa musel o syna starať 24 hodín denne sám, pretože mojej manželke diagnostikovali nádor a musela podstúpiť operáciu.Vtedy som zistil a pochopil, čo to je vlastne za prácu, starať sa non-stop o postihnuté dieťa. Poviem vám, je to najťažšia práca na svete. Človek je doslova uviazaný ako dobytok. Až vtedy si uvedomí, aké dôležité je neostať na to sám.
Obdivujem všetky mamičky, ktoré to zvládajú samé. Neuveriteľná sila! Ja som chlap, ale bolo to naozaj ťažké. Neverím však a hlavne nechápem, že otcovia, ktorí opustili ženy a postihnuté deti, sú šťastní. Ja osobne by som nedokázal pochopiť, čo by som odchodom od mojej rodiny získal. Roztrhlo by mi srdce od žiaľu a pomyslenia, ako sa tam niekde obaja trápia. A s kým by som počúval dookola pesničky na mobile, ak nie s mojim synom? Kto by sa smial a rozosmial aj mňa, keď ho pohladkám?
Dá sa to zvládnuť aj preto, že vás ľudia, anjeli, nenechajú v štichu. Aj nám pomáhajú. A sme im za to vďační. Aj oni udržali našu rodinu pokope.
Chlapi, nikto z nás nevie, či raz nepríde chvíľa, keď by si bol rád, aby aj to Tvoje, aj keď nie možno úplne dokonalé dieťa, stálo pri Tebe, keď to Ty budeš potrebovať. Aj keď Ti nebude vedieť pomôcť, možno ťa poteší len to, že Ti dokáže vyčarovať úsmev na tvári. A to určite dokáže. Verte mi.
(Napísal otec Marek Obešva )
Pomoc Dominikovi
Dominik z Dudiniec má len 7 mesiacov a už musí bojovať so zákerným ochorením. Na naliehanie jeho mamky podstúpil Dominik podrobné vyšetrenia. Výsledky potvrdili zhubný nádor, ktorý vyrastá z nervových buniek. Nasledovala hospitalizácia na onkológii a liečba chemoterapiou. Dominikovi hrozí, že sa nepostaví na nohy, nakoľko nádor je veľký a tlačí na miechu. Aby Dominik získal šancu raz chodiť, potrebuje pravidelné špeciálne a odborné rehabilitácie, ktoré poisťovňa nehradí. Preto by sme mu radi pomohli jednorazovým príspevkom.
Finančnú pomoc prepošleme rodine do posledného centu.
Nadácia Markíza nám pomáha pomáhať
Počas celého októbra budeme pomáhať spolu s Nadáciou Markíza. Veľmi sa z tejto spolupráce tešíme. Prinesieme Vám spolu s TV Markíza mnoho zaujímavých príbehov a reportáží a veríme, že dokážeme pomáhať ešte viac. Tešíme sa aj na nových Dobrých anjelov.
Linky na reportáže spolu s informáciami ku kampani budeme aktualizovať TU.
Nájdete tu aj náš nový a krásny TV SPOT , za ktorý ďakujeme reklamnej agentúre MADE BY VACULIK a PROTOS PRODUCTIONS.
Ďakujeme aj Nadácii Markíza a tešíme sa na spoločné októbrové dni!