Toto je príbeh Kiary. Kiara sa narodila Happy a Maurovi.
Ako jediná, čo nie je časté a tak je z kráľovského vrhu.
Žili v láske v dome spolu s Petrou a jej dcérami. Happy a Maur veľmi Petre pomáhali počas liečby rakoviny. A tak sa zamyslela, že aj malá trojmesačná Kiara by niekomu mohla pomôcť. Chorému dieťaťu?
Teraz bol rad na nás. No nájdite medzi tisíckami rodín takú, ktorá chce šteniatko a dokáže sa o neho aj dobre postarať. Ale facebooky fungujú, teda aspoň donedávna fungovali, a o 5 minút som mala na telefóne Evkinu mamku. Jedenásťročná Evka je po liečbe na onkológii a jej rodina práve uvažovala, že taký psík by ju veľmi potešil.
Ideme na to! Ale ako? Kiara je v Michalovciach a malá slečna na Myjave.
Najprv teda sadla chorá ale vôbec nie neodvážna Peťa do auta a doniesla Kiaru z Michaloviec k nám do Popradu.
Obr. Pani Petra a jej Kiara.
Po dojímavej rozlúčke Kiara chvíľu úradovala v Dobrom anjelovi. Potom som ju vzala na noc domov k nám. Mala od Peti nabalený peliešok, oblečenie (rúžové!), rôzne veci a granule. Na druhý deň skoro ráno sadla do auta a vyrazila do Bratislavy.
Tam ju už čakala cez facebook dohodnutá priateľka Saskia. Kiara začínala mať postupne väčšiu výbavu ako ja na svadbu. Peťa jej doniesla plnú tašku a Saskia prišla na stretnutie s novým prepravovacím boxom, dekou a vankúšom. Je to jasné. Kiara je poločlovek.
Saskia vypustila Kiaru na trávnik a Kiara zjavne nemala z toho, že sa z nej stal štafetový kolík žiadnu traumu (pozri video).
Čakala ju posledná noc, kým sa dostane ako veľké prekvapenie do rúk malej slečny.
Na ďalší deň Saskia čakala, až sa jej rodina ozve po vyšetreniach na Kramároch. Prišiel obed a s ním happyend Kiarinej cesty a nášho príbehu. Jedenásťročná Evička netušila, že sa jej cesta do nemocnice zmení na plyšové prekvapenie. Obrovská radosť.
Ešte pusa na rozlúčku, Saskia a som tvoja, Evička.
Kiara je v Dobrých rukách. A vždy bola. Od začiatku až do konca svoje púte. Lebo dobrých ľudí je veľa.
Peťa ďakujeme za to, že sme mohli byť súčasťou tohto príbehu. Vylieč sa, všetci Ti držíme palce. A Evička, ty ži už len zdravo a šťastne. Pozdravujeme Kiaru. Šteniatko, o ktorom by iste napísal aj Karel Čapek.
( Príbeh spracovala aj zažila Ľudmila.)