Verím
Rok: 2017
Život si môžete plánovať každý deň. Ale možno by stačilo žiť pre daný okamih. Lebo plány vás oberajú o čas a sú postavené na slabých základoch presvedčenia, že všetko bude, ako chcem. Aj my sme plánovali. Ale všetko je inak. Keď som ostala ako vdova s dvomi malými deťmi sama, myslela som si, že to je najťažšia skúška, akú musím zvládnuť. Dcéry mali vtedy sedem a osem rokov. Prešli sme kadečím, odhodlané splatiť dlhy a nevzdať sa. Dokonca som sama bola Dobrým anjelom. Tak som vychovala dve hrdinky. Jedna musela odísť hneď po strednej škole ťažko pracovať do zahraničia, aby zabezpečila príjem, druhá sa chystala na vysokú. A vtedy mi zistili rakovinu. Tu sme spolu tesne pred začatím liečby: 
V júli 2016 som sa už lúčila s vlasmi. Skôr, ako mi začali padať, som si ich ostrihala. 
Počas chemo, na jeseň 2016, som už bola „ako koleno“. Ale život vás naučí nepoddávať sa. S úsmevom som si spomínala na malichernosti, ktoré ma kedysi dokázali rozladiť a v nemocnici, aj medzi ostatnými pacientkami, som si uvedomovala, ako vyzerajú skutočné problémy. 
Dnes sa ešte chvíľu sa budem vytešovať z nových vlasov. A potom, v októbri, o nich zase prídem. Ale tým, že človek o čosi prichádza, mnohé nadobúda. Aj vieru v seba, v blízkych ale aj v ľudí, ktorí nás nenechali v problémoch samé. Vieru v anjelov.
Vaša Petra
Nový Projekt AnjeSKý už odteraz v obchodoch
Anjelský je jedinečný a dlhodobý projekt, v ktorom sa pre dobrú vec spojilo viacero dodávateľov tovaru, ktorý bežne nakupujete. Môžete tak v obchode pri nákupe potravín a drogérie zažívať dobrý pocit. Cena výrobku sa kvôli kampani nemení. Za každý výrobok označený ako Anjelský prispeje jeho výrobca rodinám v Systéme Dobrý anjel 2% z ceny výrobku. V prípade výrobku značky Tami je príspevok z predaného výrobku 2 centy. DOBRÝ ANJEL túto sumu každý mesiac do posledného centu prepošle chorým deťom a ich rodičom.
Ďakujeme značkám Popradský čaj, Radoma, Colgate, Meridol, Elmex, Podravka, Tami, Mlyn Pohronský Ruskov a DIXI a tešíme sa!
Nikto by nemal ostať v problémoch sám
Ferko bude mať v novembri dvanásť rokov. A v novembri to bude aj presne rok, odkedy mu zistili rakovinu. Líhaval ubolený na gauči, nič sa mu nechcelo. Veľa návštev lekárov až po mesiaci prinieslo smutnú správu. Informácia o náleze nádoru v panve zastihla jeho otca v práci. Aj statný muž sa neubránil slzám. Snaží sa každým dňom zarábať, keďže sa sám staral o Ferka a jeho sestru. Pomáha mu babička. Deti mu boli pred dvoma rokmi predbežným opatrením zverené do opatery. Otec si odvtedy delí dni na tie v nemocnici, alebo tie v práci. Okrem toho aj po pracovnom dni cestuje každý deň 100 km tam aj naspäť do nemocnice za synom, ak je ten tam a nie doma. Neustále čerpanie voľna v práci sa prejavuje aj na jeho výplatnej páske, ktorá nikdy nebola charakteristická vysokou sumou. Vyčerpávajúci život, strach o syna komplikujú aj veľké výdavky na cestovanie. Nedokážeme liečiť, ale dokážeme tisícom takýchto rodín pravidelne pomáhať ľahšie zvládnuť túto náročnú situáciu. Nikto by nemal ostať v problémoch sám.
Pomoc manželke a deťom pána Miloša zo Žiliny
Pán Miloš bol výnimočný otec a dobrý človek. Boli sme veľmi radi, že sme spolu s Dobrými anjelmi mohli jeho rodine pomáhať každý mesiac počas jeho onkologického ochorenia. Mal deväť krásnych detí a milujúcu manželku. Minulého roku mu zistili nádor na mozgu, mesiac po tom, čo sa mu narodila dcérka. Jej prvých narodenín sa už nedožil. Bol to šok pre celú Žilinu ale aj pre nás v Dobrom anjelovi, hoci sme na smutné situácie zvyknutí. Umrel prvý augustový týždeň.
V Dobrom anjelovi máme vďaka tisícom darcov možnosť pomáhať rodine, v ktorej sú ešte deti, ešte pár mesiacov po úmrtí člena rodiny. Je veľmi dôležité, aby rodina, ktorú zničila choroba, cítila oporu v týchto neľahkých chvíľach. Keďže je veľa ľudí, ktorí chcú manželke pána Schneidera a jeho deťom vo veku do 16 rokov pomôcť zvládnuť túto situáciu, vytvorili sme SOS výzvu, cez ktorú im môžu poslať finančnú pomoc.
TÁTO VÝZVA BOLA UZAVRETÁ. RODINE SME DO POSLEDNÉHO CENTU PREPOSLALI 11 772 EUR. Sú to úplne všetky príspevky, ktoré prišli cez výzvu, ale aj prevodom. ĎAKUJEME!
Pomoc Ferkovi
Ferko bude mať v novembri dvanásť rokov. A v novembri to bude aj presne rok, odkedy mu zistili rakovinu. Líhaval ubolený na gauči, nič sa mu nechcelo. Veľa návštev lekárov až po mesiaci prinieslo smutnú správu. Informácia o náleze nádoru v panve zastihla jeho otca v práci. Aj statný muž sa neubránil slzám. Snaží sa každým dňom zarábať, keďže sa sám staral o Ferka a jeho sestru. Pomáha mu babička. Deti mu boli pred dvoma rokmi kvôli zlej finančnej situácii matky predbežným opatrením zverené do opatery. Otec si odvtedy delí dni na tie v nemocnici, alebo tie v práci. Okrem toho aj po pracovnom dni cestuje každý deň 100 km tam aj naspäť do nemocnice za synom, ak je ten tam a nie doma. Neustále čerpanie voľna v práci sa prejavuje aj na jeho výplatnej páske, ktorá nikdy nebola charakteristická vysokou sumou. Vyčerpávajúci život, strach o syna komplikujú aj veľké výdavky na cestovanie. Ferkove rodinné pomery sú zložité, ale zlepšujú sa. Mamka je poblízku, pracuje ako upratovačka, chcela by si urobiť vodičský preukaz, aby ho mohla voziť a deliť sa o starostlivosť s otcom. Peniaze navyše môžu túto celú situáciu zjednodušiť v prospech ťažko chorého Ferka aj jeho sestry. Ferko má rád špagety, vesmír a Špang Boba. My máme radi Ferka. A preto mu chceme pomôcť mať krajšie detstvo.
Chýba ešte kvapka pomoci pre Adamka
„S Adamkom sme len dvojka, no napriek tomu sme najlepší tím na svete. Adamko je moje jediné dieťa, ktorému sudičky pri narodení nedopriali. Narodil sa predčasne a jeho životným spoločníkom sa stala detská mozgová obrna. Začiatok bol ťažký, ale naučili sme sa s tým žiť a bojujeme najviac ako vieme – občas aj cez slzy. Zlepšiť kvalitu života Adamkovi pomáhajú rehabilitačné pobyty, ktoré si však musíme financovať v plnej výške. Začali nám pomáhať Dobrí anjeli! Ďakujeme! Adamka rehabilitácie posúvajú vpred, no bohužiaľ prídu aj okolnosti, ktoré nedokážeme zlepšiť inak ako operačne. Boli sme odporúčaní na operáciu, ktorá by vedela Adamkovi pomôcť. Hlavným cieľom je predovšetkým zmiernenie bolesti a zlepšenie hybných funkcií. Takýto zákrok poisťovňa nehradí a operácia stojí 2500 EUR. Termín máme vytýčený na 15.-17.9.2017. Ešte nám chýba 800€, preto sa obraciame s prosbou o pomoc na Vás, hoci sme vám už za veľa vďační. No možno pomôže aj niekto z vášho okolia- aspoň malou kvapkou do mora viery v lepší zajtrajšok, pretože prognózy nemáme najlepšie. Ďakujeme! “
Pomoc Adamkovi
Adamko z Kopaníc bude mať v septembri len dva roky a už si prešiel toľkými skúškami.
V marci to vyzeralo len na teploty, ale zo dňa na deň prestal aj chodiť. Okamžité a skoré vyšetrenia prezradili rodičom tú najhoršiu diagnózu:
akútna leukémia. Našťastie je Adamko v dobrých rukách lekárov, no čaká ho preloženie na iné oddelenie a rýchla transplantácia kostnej drene. Doma ho zatiaľ čakajú desaťročná sestrička a sedemročný brat. Päťčlenná rodina sa so situáciou, ktorá im prevrátila život naruby, dostala aj do náročnej finančnej situácie. Aby mal Adamko všetok komfort a ideálne sterilné prostredie aj po transplantácii kostnej drene, radi by sme mu pomohli aj jednorázovým príspevkom.
Ďakujeme za pomoc! Celú sumu sme preposlali rodine do posledného centu. Darcov informujeme o podrobnostiach mailom. Ste super!
Môj deň
Som chlapec a mám desať rokov. Keďže neviem rozprávať, môj ocko vám skúsi za mňa prerozprávať, ako prebieha jeden môj deň. Som úplne odkázaný na mojich rodičov a budem úprimný, nemajú to vôbec ľahké. Ale veľmi ma milujú.
 |
Ráno, keď sa zobudím, hľadám hneď môj telefón, v ktorom mám obľúbené pesničky. Vedľa mňa leží moja mamička, ktorá sa opäť nevyspala, pretože na mňa dáva stále pozor. Viem, že keď sú dvere na izbe zatvorené, tak ocko je doma a chystá raňajky. Ak sú dvere otvorené, ocko je v práci a ja budem celý deň s maminou. |
 |
Utekám z postele a idem pozdraviť Mira Šatana, s ktorým mám fotku v obývačke. Zatancujem mu a už ma čaká inhalovanie. Nemám to rád a tak bojujem, ale je to pre mňa dôležité. Keď skončí tento môj prvý boj, idem do kuchynky a tam mi mamina dá čajík z mojej fľašky a kŕmi ma. Ona popritom do seba rýchlo niečo hodí a už myslí na to, aby mi dala správne všetky lieky, ktoré beriem. |
 |
Potom si na chvíľu sadne, pozrie čo je nové vo svete a to jej celý čas sedím na kolenách a poviem Vám, mám už 35 kíl. Ešte prebaliť, vymeniť plienku a to je ešte len začiatok dňa. Vôbec jej to prebaľovanie neuľahčujem, práve naopak hádžem sa, mrvím a vzdorujem. A pritom mi chce dobre, aby som bol čistý a suchý. |
 |
Ideme von. Keď ma mamka vkladá do kočíka, opäť vzdorujem. Po ceste navštívime našu „babu“, je to naša 85-ročná susedka, ale má ma strašne rada a aj ja ju. Ideme do obchodu, ja jej na kočíku odveziem nákup a ona ma postráži, pokiaľ moja maminka obehne lekára, poštu, lekáreň…Niekedy neposlúcham ani babu, ale vždy je ku mne milá a pozorná. |
 |
Po návrate mám zase inhalovať. Zase nechcem. Asi po 10 minútach to mamina vzdá a chystá polievočku, upratuje, vysáva, umýva riad. Samozrejme stále ma musí sledovať, nepoznám prekážky a aj keď všetko v byte chráni polystyrén, má o mňa strach. Potom si ideme oddýchnuť. Potrebuje to hlavne moja mamina, ale mne sa nechce. Mamina ma musí držať celou silou. Nadchádza 20- 30 minút spánku. Viac nie. |
 |
Opäť hľadám telefón. Počúvam hudbu. Niečo zjem a idem na okno čakať ocka z práce. Už ho vidím! Čakám pri dverách. A je doma. Mamina je na chvíľu pokojnejšia a vie, že teraz už nebude na mňa sama. Ocko sa so mnou zhovára, objímame sa a púšťame si spolu pesničky. Ešte stihneme ísť na cintorín starkým zapáliť sviečku a potom sa vrátim domov. Tentoraz inhalovanie skúša so mnou môj ocino. Potom ide so mnou cvičiť. Nepáči sa mi to. |
 |
Prichádza večera, nakŕmia ma, čosi do seba hodia. Rodičia už myslia na spánok. Ale kdeže, ešte treba toho tak veľa. Okúpať, obliecť do pyžamka, podať lieky. Už ani nerátam, koľkokrát ma museli dnes prebaliť a to ja im vôbec neuľahčujem. Ocino ma opäť musí silno držať aj pri zaspávaní, lebo ja spinkať sám nebudem a neviem. Zaspávam. |
Viem, že pre rodičov žiadny oddych neexistuje, chystajú ďalší deň a návštevu do nemocnice. Ale som rád, že ich mám obidvoch, lebo sa bojím, že raz ráno sa zobudím a jeden z nich tu už nebude. Ja to možno chápať nebudem, ale viem, že vtedy bude koniec všetkému. Lebo sám jeden bez druhého to nebude zvládať. Takže zaspávam s tým, že ráno tu budeme opäť všetci ako rodina a prežijeme zas jeden ťažký ale krásny deň.
Dúfam, že týchto pár riadkov postačí na to, aby ľudia pochopili, že mať zdravé dieťa, je ten najväčší dar na svete. A že pre dieťa je najväčší dar, ak má oboch rodičov.
Váš Mareček očami svojho ocina.
Hrany obalené polystyrénom, srdce z vaty a nervy z ocele.
Vidieť muža, ako sa objíma so svojim postihnutým synom, ako s láskou a mäkko hovorí o svojej žene „maminka“, nie je až také časté. Toľko žien ostalo samých, keď im osud nadelil ranu venovať sa 24 hodín denne dieťaťu, ktoré nerozpráva, nechodí alebo chodí, no nepozná prekážky a muž zbabelo ušiel. Ale Marekovi rodičia to zvládajú, byť spolu a mať sa v úcte. Och, keby to tak bola samozrejmosť.
Marek mal sedem mesiacov, keď sa náhle začal dusiť. Nikto vtedy nevedel, že má vrodenú srdcovú vadu a že všetky tie šnúrky v tele, na krv aj na kyslík, sú akosi čudne domotané, až vznikne uzol, všetko na chvíľu zastaví a navždy zmení. Sedeli v kuchyni. Šialené. Zrazu panika. Rodičia začali Mareka oživovať. A zachránili mu život. No už nikdy nič nebude ako predtým. Marekovi odumrel mozog. Do troch rokov bol viacmenej napojený na kyslík. No podarilo sa niečo, čo lekári vôbec neverili. Marek sa naučil jesť, piť, chodiť aj sedieť. Rodičmi, hlavne mamkou, vydreté úspechy. Taká lízanka mu napríklad ukázala čaro chuti a tak dnes nemusí mať v tele hadičku pre prijímanie potravy. Hoci plienkam sa nevyhol a je mentálne postihnutý. Jeho reakcie sú nevyspytateľné, cez veľkú radosť až k zúrivosti.
Dívate sa na neho a hovoríte si: „Mohol to byť nádherný chlapec.“ Lenže on vlastne je. Vie otcovi dať pusu, mamku pohladkať. Sú to nečakané prejavy lásky pomedzi nekoordinované pohyby a neustále počúvanie hudby na telefóne.
Otec s obdivom hovorí o svojej manželke, aký obrovský výkon bez prestávky podáva. Nedávno si to sám zakúsil v plnom rozsahu, keď pani Zuzka ostala v nemocnici kvôli nádoru na štítnej žľaze. Chápete? Ešte toto! Lenže vtedy matku premkne hrôza len kvôli jednej veci: „Čo bude s mojim dieťaťom, ak sa mne niečo stane??“
Doma majú všetko obalené polystyrénom alebo molitanom. Je im jedno, čo a ako vyzerá, podstatné je, že Marek sa nezraní a dokáže sa sám pohybovať po byte. Marek nepozná nebezpečenstvo, vrhá sa do priestoru nečakane a nebezpečne. Na sedenie mu vytvorili mäkký trón a dokonca aj na liečenie si doniesli polystyrén na izbu a ešte zbehli aj do inštalatérskych potrieb pre molitánovú izoláciu, aby obalili ostré hrany.
Otec musel zmeniť zamestnanie, aby dokázal manželke pomáhať. A tak má nižšiu mzdu. Ale zamestnávateľ mu veľmi vychádza v ústrety. Jediná dovolenka, ktorú si doprajú, je každoročný liečebný pobyt s Marekom v Smokovci. Odych však vyzerá inak. A celý rok na to šetria, keďže si rodičia pobyt hradia. Ale aj vďaka Dobrým anjelom sa to dá.
A čo ich trápi najviac? Marek im nedokáže povedať, čo ho bolí, čo ho trápi. Nevidia do jeho hlavy, keď plače, vzlyká, kričí.
Je to ubolená ale krásna rodina.
Ďakujeme Dobrým anjelom, že sú oporou rodinám ako je aj Marekova. Ak ešte Dobrým anjelom nie ste, môžete sa ním jednoducho stať TU.
Nová možnosť ako pomáhať – DOBROMAT
Podporte rodiny chorých cez Dobrého anjela jednoducho a bez toho, aby vás to stálo, čo i len cent: pri nakupovaní cez internetové obchody
- Ak nakupujete na internete a chcete nás pri tom zároveň podporovať, pridajte si do prehliadača tohto trvalého pomocníka: http://dobromat.sk/rozsirenie/pridat
- Pomocník pri návšteve internetového obchodu zariadi, že časť vašej útraty pôjde na podporu našich aktivít, ak si zvolíte DOBRÝ ANJEL (stačí raz)
ALEBO
- Ak si pomocníka nepridáte, je potrebné pred každým nákupom navštíviť stránku http://dobromat.sk
- Na stránke vyberte obchod, v ktorom chcete nakúpiť a DOBRÝ ANJEL
- Stránka vás presmeruje do vybraného internetového obchodu, kde môžete nakúpiť
- Z nákupu vyplatí obchod Dobromatu príspevok
- Následne ho Dobromat pošle na náš účet a my ho do posledného centu prepošleme chorým
Dôležité je vedieť, že cena za nákup je rovnaká, či sa do internetového obchodu dostanete cez Dobromat alebo priamo. To, že pôjdete cez Dobromat, vás nestojí ani cent navyše.
Napriek tomu nám prispejete sumou vo výške niekoľkých % z vášho nákupu.
DECODOM – ZAOKRÚHĽOVANIE
Viac info nájdete TU
Dá sa dieťa šialene milovať a pritom aj dobre vychovať?
Vždy rozmýšľam, ako to tie mamky ustoja, nielen psychicky ale aj výchovne. Svet sa im zrúti, nočné mory a milión povinností, o ktorých včera ešte ani netušili. A do toho ešte tá obrovská hrča v hrdle a otázka: „Čo sa to deje s mojim milovaným dieťaťom?“ Ale dá sa to. Aj pani Lea by vedela rozprávať. Mladá mamka dvoch detí, nesmierne silná a šikovná. Ručné práce zdobia celý byt, bylinky a zdravá výživa sú jej hobby a aj s tumorom, ktorý našli pred rokom v tele jej dcérky Lucky sa snaží poradiť si ako silný človek. „Čo urobíte? Na plakanie nie je čas. Musíte konať, byť svojmu dieťaťu oporou každým momentom. A to je jedno, či ide o rakovinu, alebo iný problém. Na to sme tu, my rodičia.“
Ochorenie prišlo pomaly a nikto nevedel, čo sa deje. Lucka krívala, občas sa jej zamotali nôžky. Vyšetrení bolo veľa. A dôvod problémov sa nenašiel. Mamka nastúpila do práce, no len na pár dní. Lucka zrazu prestávala chodiť a tak dala pani Lea okamžite výpoveď. „Musím zistiť čo je s mojou dcérou. Nič nie je dôležitejšie!“ Keď jej po niekoľkých ďalších vyšetreniach povedali slovo „tumor“, nevedela sa ani nadýchnuť. A potom sa zapli všetky tie materinské motory, o ktorých hovoríme v úvode.
Lucka je veľká bojovníčka, na JIS-ke ležala už predtým, prekonala totiž sepsu. To ešte nikto netušil, že na JIS bude o rok znova, už ako onkologický pacient. Šialené. Dodnes má za sebou veľké množstvo narkóz, operáciu, chemoterapiu a množstvo boľavých zákrokov. Cesty z Popradu do Banskej Bystrice strávené v aute ani nepočíta. Na tele má kvôli vyšetreniam stále port a musí nosiť aj korzet, keďže jej odopoerovali pár kostičiek z chrbtice a telo nie je také pevné, ako by malo byť.
Veria, že už je všetko v poriadku a do nemocnice budú chodiť už len na kontroly.
A láska a výchova? Keď pred narkózou nemohla Lucka jesť, hladovala s ňou aj mamka, aj celý deň. Sú v neustálom objatí. Napriek tomu ju počas našej návštevy mamka upozornila, aby nevyrušovala, či nenazerala, kam netreba. Spomínala, ako po nej v nemocnici Lucka hádzala hračky, keď bola po narkóze a kortikoidoch nervózna. Aj to ustála pani Lea bez zbytočného pátosu.
„Deti netreba rozmaznávať ani keď sú choré. Kvôli nim. Ak ich milujeme, okrem toho, že sme im oporou, môžeme im do života dať ešte viac – výchovu.“
“ Na záver posielame jarný pozdrav celému personálu detskej nemocnice v Banskej Bystrici a všetkým Dobrým anjelom. Ďakujeme!“
