Ferko bude mať v novembri dvanásť rokov. A v novembri to bude aj presne rok, odkedy mu zistili rakovinu. Líhaval ubolený na gauči, nič sa mu nechcelo. Veľa návštev lekárov až po mesiaci prinieslo smutnú správu. Informácia o náleze nádoru v panve zastihla jeho otca v práci. Aj statný muž sa neubránil slzám. Snaží sa každým dňom zarábať, keďže sa sám staral o Ferka a jeho sestru. Pomáha mu babička. Deti mu boli pred dvoma rokmi predbežným opatrením zverené do opatery. Otec si odvtedy delí dni na tie v nemocnici, alebo tie v práci. Okrem toho aj po pracovnom dni cestuje každý deň 100 km tam aj naspäť do nemocnice za synom, ak je ten tam a nie doma. Neustále čerpanie voľna v práci sa prejavuje aj na jeho výplatnej páske, ktorá nikdy nebola charakteristická vysokou sumou. Vyčerpávajúci život, strach o syna komplikujú aj veľké výdavky na cestovanie. Nedokážeme liečiť, ale dokážeme tisícom takýchto rodín pravidelne pomáhať ľahšie zvládnuť túto náročnú situáciu. Nikto by nemal ostať v problémoch sám.