Verím

Život si môžete plánovať každý deň. Ale možno by stačilo žiť pre daný okamih. Lebo plány vás oberajú o čas a sú postavené na slabých základoch presvedčenia, že všetko bude, ako chcem. Aj my sme plánovali. Ale všetko je inak. Keď som ostala ako vdova s dvomi malými deťmi sama, myslela som si, že to je najťažšia skúška, akú musím zvládnuť. Dcéry mali vtedy sedem a osem rokov. Prešli sme kadečím, odhodlané splatiť dlhy a nevzdať sa. Dokonca som sama bola Dobrým anjelom. Tak som vychovala dve hrdinky. Jedna musela odísť hneď po strednej škole ťažko pracovať do zahraničia, aby zabezpečila príjem, druhá sa chystala na vysokú. A vtedy mi zistili rakovinu. Tu sme spolu tesne pred začatím liečby: V júli 2016 som sa už lúčila s vlasmi. Skôr, ako mi začali padať, som si ich ostrihala. Počas chemo, na jeseň 2016, som už bola „ako koleno“. Ale život vás naučí nepoddávať sa. S úsmevom som si spomínala na malichernosti, ktoré ma kedysi dokázali rozladiť a v nemocnici, aj medzi ostatnými pacientkami, som si uvedomovala, ako vyzerajú skutočné problémy. Dnes sa ešte chvíľu sa budem vytešovať z nových vlasov. A potom, v októbri, o nich zase prídem. Ale tým, že človek o čosi prichádza, mnohé nadobúda. Aj vieru v seba, v blízkych ale aj v ľudí, ktorí nás nenechali v problémoch samé. Vieru v anjelov.
Vaša Petra