Facebook Twitter Instagram YouTube Search Arrow Contract Payment Credit card SMS Other payment

S kartou VÚB pomáhate bezpečne aj v čase korony.

A ešte Vás to nebude vôbec nič stáť.

Platba kartou je dnes najbezpečnejším spôsobom úhrady v obchodoch. Pomoc cez anjelskú kartu VÚB Banky do Systému Dobrý anjel vás osobne nestojí vôbec nič. Ak ste klientom VÚB Banky a budete používať túto kartu, zo všetkých mesačných platieb kartou za vás odvedie pomoc z vlastných zdrojov banka, ktorá ako jediná spomedzi bánk debetné karty Dobrý anjel pre svojich klientov vydáva.

VÚB je najväčším prispievateľom pre Dobrého anjela, ktorý našim rodinám pomáha už 14 rokov. Spoločne so svojou Nadáciu VÚB za toto obdobie prispela rodinám chorých sumou viac ako 3,3 mil. eur. Objem príspevkov od VÚB cez systém platobných kariet naakumulovaný za rok 2019 bol vyše 450-tisíc eur. To nám pomôže vykryť jeden celý mesiac pomoci pre úplne všetky rodiny v našom systéme.

Partnerstvo s Dobrým anjelom je našou dlhodobou srdcovkou. Pretože vo VÚB veríme, že kde je srdce, tam je aj pomoc. A v týchto časoch cítime naše poslanie stáť pri tých najzraniteľnejších, o ktorých sa systém Dobrý anjel vytrvalo a so srdcom stará, ešte viac. Ďakujeme všetkým našim klientom, ktorí sú v tom s nami a chceme ich ubezpečiť, že ich využívanie kariet Dobrý anjel má skutočne zmysel,“ hovorí riaditeľka korporátnej a marketingovej komunikácie VÚB banky Martina Hrivnáková.

Hľadá sa 2020 Dobrých anjelov

Dnes takto špecificky vďaka VÚB pomáha 60-tisíc majiteľov anjelských debetiek. Práve teraz, na jar tohto špecifického roka, sa rozhodla VÚB banka spolu s organizáciou Dobrý anjel osloviť symbolicky ďalších 2020 ľudí aby sa stali členmi veľkej rodiny Dobrých anjelov. Banka ma pripravené ďalšie debetné karty s motívom Dobrého anjela, prostredníctvom ktorých chce vykonať ešte viac dobra. Ak ste jej klientom, vystaví ich na požiadanie a zašle domov poštou.

Ak ste klientom VÚB a práve teraz ste sa rozhodli k tejto iniciatíve pripojiť, všetky informácie nájdete na tejto stránke.

“ Som obyčajný chlap, ktorý sa tešil z rodiny, práce a zo života.  Volám sa Ján a mám 44 rokov. Mám štyri krásne deti, tri na základnej škole a najstaršia dcéra je maturantka. Pracoval som ako automechanik a práca ma bavila. Po trvajúcich bolestiach a operácii mi lekári zistili zhubný nádor na hrubom čreve v pokročilom štádiu. Musel som prestať pracovať.

Manželka je doma s deťmi. Stará sa o domácnosť a teraz už aj o mňa. Ženy sú nesmierne silné bytosti.   Chemoterapie zvládam ako tak, bojujem aj s tŕpnutím končatín, nevoľnosťami a zníženou imunitou. Popri tom som však prehodnotil život a viem, čo je skutočne dôležité. Netreba sa zbytočne rozčuľovať. A treba tráviť čas s rodinou. Ale to neznamená, že nesnívam aj o návrate do práce, medzi autá a kolegov.

Veľkou oporou je nám  aj širšia rodina a priatelia.  Liečim sa v nemocnici v Humennom, musím povedať, že je tam naozaj skvelý personál,  kebyže to nebola rakovina, tak poviem, že sa  na nich vždy teším. A som im vďační. A ešte niekto vstúpil do nášho života, aby ho urobil ľahším. Úplne cudzí ľudia. Dobrí anjeli. Pomáhajú stovkám rodín ako je aj naša, zvládnuť toto ťažké obdobie. Ďakujeme, ľudia, že ste anjelmi!“

Korona v čase choroby

Po roku mohla konečne vyjsť von.

Pre Agátku z Námestova zabezpečila mama respirátor v časoch, keď ešte tisíce Slovákov lyžovali v koronavírusom zasiahnutom Taliansku. Rodiny ako táto vedia, čo je báť sa o život aj čo znamená pristupovať k ochrane zdravia zodpovedne. Päťročná Agátka je v udržiavacej liečbe rakoviny, teda berie doma tabletkovú chemoterapiu. Na onkológiu chodí len občas a každý týždeň ide na odber krvi k svojej pediatričke. Všetko riešia s lekárkou telefonicky vopred, čakáreň bola posledné dva týždne prázdna.

Agátkin otec chodí stále do práce, žiaden home office. Keď sa z nej vráti, prezlečie sa a vydezinfikuje v garáži. Pracuje v zdravotnej dopravnej službe, vozí pacientov do nemocnice na trase Orava – Bratislava alebo po Orave. Voľno mať nebude. Ani pacienti odkázaní na dialýzu alebo chemoterapiu, ktorých vozí. Aj Agátka chodila touto zbernou sanitkou, najbližšie však pôjde autom.

Kontakt s úradmi koronavírus paradoxne zjednodušil. Kým doteraz museli rodičia ísť z úradu na úrad, čakať, stáť a vyjednávať, dnes vybavia všetko po telefóne. Na úrad práce potrebovali zdokladovať príjmy, a tak vyžiadali telefonicky potvrdenie zo sociálnej poisťovne aj z finančnej správy. Obe inštitúcie poslali rodine doklady a otec ich následne nechal na vrátnici úradu práce.

Ako to zvládajú psychicky? Počas ročnej liečby bola Agátka doma alebo v nemocnici. Celá rodina prežívala izoláciu. Dnes, keď sa mohli tešiť, že začnú opäť chodiť von, ich na mesiace zavrie doma koronavírus. Práve to ich ubíja najviac. Okrem strachu. Ale na ten sú zvyknutí.

Pomáha trinásťročný syn a kamarátky

Alena je vdova, onkologická pacientka a žije sama s trinásťročným synom. Dva a pol roka berie týždenne chemoterapiu. Za posledné dva týždne bola na chemoterapii dvakrát. Zbernou sanitkou z Novák do Bojníc, kde sa vždy vezie aj niekto iný. Keďže nemá inú možnosť, bude to tak aj naďalej. Keď ňou išla prvý raz po vyhlásení pandémie, bola naozaj nervózna. V čakárni v Bojniciach mala rúška len polovica ľudí, no sestra hneď posielala každého kúpiť si rúško do lekárne. Teplotu merali všetkým a všade bola k dispozícii dezinfekcia.

O týždeň už mal rúško každý, koho Alena stretla. Ľudí je v čakárňach oveľa menej ako kedysi, no chemoterapia beží ako doteraz. Príbuzní však už nemôžu ísť ani do čakárne. Blízky človek je niekedy pre pacienta veľkou pomocou, pacienti sú slabí, je im zle. Sama Alena si myslela, že tú poslednú chemoterapiu už neprežije, tri dni sa nevládala ani postaviť.

Alena so synom Peťom. Foto – Dobrý anjel

[ Koronavírus na Slovensku stručne a jasne – čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

K všeobecnej lekárke sa po telefonáte dostala, termín na rehabilitáciu pre problémy s rukou (následok rakoviny) jej zrušili do odvolania. Podarilo sa jej ešte dávnejšie kúpiť dva predražené respirátory na cesty k lekárovi, je vďačná aj za to, nechce, aby syn prišiel ešte aj o mamu.

Synovi Petrovi ani nenapadne ísť von, vie, že jeho mama je veľmi ohrozená, a zároveň jej chce byť oporou. S nákupom jej pomáhajú kamarátky a občas vyložia k dverám Peťovi aj niečo navarené, ak je s mamou veľmi zle. Alena vie, že sa na ne môže spoľahnúť.

V byte bez teplej vody

Skromná rodina žije v malom byte bez teplej vody. Manžel chodil doteraz do práce, vodu na umývanie si zohrievali v hrnci. Mydlo a dezinfekčné prostriedky sa im podarilo zabezpečiť. Dnes je prvý deň, čo je manžel doma a bez práce, ale veria, že sa objaví nová robota, aby mohli prežiť.

Denisa. Foto – Dobrý anjel

Manžel celé roky pracuje napriek tomu, že v regióne je práce menej. Pomáha pri stavbách, robí výkopy, maľuje. Popritom vždy pomáha manželke Denise – rakovina, ktorá sa objavila na jeseň minulého roka, ju veľmi oslabila. Štyri deti vo veku 3 až 13 rokov sú teraz zatvorené doma. Najstarší by aj chcel ujsť von, hoc aj so šatkou na ústach, ale vie, že by tým ohrozil mamu.

Rúška dostal manžel v práci, ale aj mama každému členovi rodiny rúško ušila – ktovie, či nebude treba ísť von. Ihlu ešte v ruke udrží. O šijacom stroji aj respirátore môžu v skromných podmienkach len snívať. Teraz, bez manželovej mzdy, majú zrazu príjem 200 eur a 150 eur dostávajú z Dobrého anjela.

Má päť detí, chorého manžela a šije rúška aj pre cudzích

Sú to už skoro dva roky, čo Martinovi, otcovi piatich detí (8, 10, 17, 21, 22) diagnostikovali nádor na mozgu. Nedá sa operovať, a tak prišla na rad chemoterapia a ožarovania mozgu. Manželka vozí manžela na chemoterapie z Malého Lapáša do Nitry. Pár termínov u rôznych lekárov im padlo, dva zrušili sami pre zhoršenie stavu, jeden lekárka, ktorá bola v karanténe.

Dnes Martin absolvoval ďalšiu chemoterapiu. Pred nemocnicou je stan, kontrolujú všetky posádky áut, a tak museli čakať oveľa dlhšie. Hoci je to veľmi vyčerpávajúce, chápu, že inak sa nedá. Merali im teplotu, vypisovali dotazníky, našťastie, nemuseli vystupovať z auta.

Martin s rodinou. Foto – Dobrý anjel

V nemocnici ich čakal šok. Nemocnica, ktorá je inokedy plná ľudí a bežného ruchu, sa zmenila na miesto duchov. Nikde nikto, tie najakútnejšie prípady, a teda aj oni, takisto rýchlo zalezú, kam majú. Prvý raz nemohla ísť s Martinom do miestnosti chemoterapie aj jeho manželka. Všetci príbuzní musia čakať vonku.

Jeden syn chodí do práce, do domu chodí samostatným vchodom a má samostatnú kúpeľňu. Výhoda rodinného domu. Majú len rúška, Martinova manželka ušila pre celú rodinu, ale aj na rozdávanie pre ľudí v obci. Dva roky náročného života s ťažko chorým manželom jej pomáhal zvládať hlavne kontakt s ľuďmi, s priateľmi, o túto psychohygienu teraz prišla. Našťastie je aj v dome dosť ľudí. Veria, že to zvládnu.

Žena pracuje v lekárni – výhoda alebo nevýhoda?

Karol je desať rokov po transplantácii kostnej drene, s rakovinou mu ostalo aj veľa zdravotných komplikácií. Z Dvorov na Žitavou dochádza pravidelne do Bratislavy do Národného onkologického ústavu na separáciu lymfocytov. Bude tam dochádzať aj teraz, počas pandémie. Vozí ho manželka autom. Chodí tam každý druhý deň, a tak zažil prerod Slovenska, keď ešte 16. marca bolo v nemocnici takmer všetko po starom a ďalší deň už bol nastolený prísny režim – málo ľudí, špeciálny vstup a povinné rúška. On má respirátor, manželka robí v lekárni a je prezieravá aj preto, že aj syn mal leukémiu.

Karol. Foto – Dobrý anjel

Respirátor nosil Karol oveľa skôr než ostatní rúška, a tak na neho mnohí zazerali, šepkali si a mysleli si, že to on je ten chorý. Mať ženu v lekárni bola v tom čase ešte výhoda, dnes pre obavu zo šírenia nákazy je to skôr naopak.

Ale Karol hovorí, že nemá strach ani úzkosti. Za desať rokov strachu o syna aj o seba si už prežil toľko, že ho len tak hocičo nerozhádže. A izolácia? Veď tú pozná už desať rokov.

O žene, ktorá sa celá rozdala.

Nechodil, nehovoril a ona si ho osvojila a urobila s ním za trinásť rokov zázraky. Aj jej dcéra má osvojeného postihnutého chlapca. K ťažko chorej dcére. Dnes v jej dome býva aj cudzia žena. A to zďaleka nie je všetko.

SLAVKO

Zuzanina dcéra bola zamestnankyňou detského domova a profesionálnou matkou. Deti prichádzali a odchádzali. Päťdesiatročná Zuzana sa stala toho prirodzenou súčasťou. A potom prišiel Slavko. Mal dva roky, veľké oči, bol postihnutý, nevedel sa dojesť a okamžite si Zuzanu získal. O dva mesiace, keď mal byť umiestnený medzi ťažkopostihnuté deti,  padlo rozhodnutie: Slavko u nej navždy ostane. Mala 52 rokov.

Odvtedy nebol asi ani jeden deň, kedy by sa mu špeciálne nevenovala. Cvičenia, učenie, rehabilitácie, nemocnice…a láska, debaty a smiech. Dnes je pätnásťročný chlapec v oveľa lepšom stave, než aký mu predpovedali.

Operovali ho viackrát, otáčali mu kosti aj zistili astmu. Nechodí a je to zaostalý. Lenže Slavko je zhovorčivý, sám sa usadí do vozíka aj vysadí, vyhráva celoslovenské súťaže v prednese poézie a prózy a voľný čas najradšej trávi medzi knihami. Nateraz mu po románoch učarovali detektívky.

RAKOVINA

Jeho nová mama Zuzana má dnes 65 rokov. Pred dvomi rokmi jej diagnostikovali rakovinu. Dobrý anjel im roky pomáhal skrz Slavkove diagnózy. Kvôli rakovine sme im začali posielať ešte jeden príspevok. Takých rodín máme okolo sedemdesiat z troch tisíc.

„Potrebujem dožiť ešte aspoň, kým nebude mať Slavko osemnásť,“ hovorí Zuzana. Pôsobí vyrovnane. Zuzana pritom absolvovala deväť ožiarov, má aj viacero komplikácií.  Keď je v nemocnici, pomáhajú obe dcéry. Budú po mamke, vedia sa rozdať.  Jedna má syna na vysokej škole, vie si občas vziať Slavka do Bratislavy.

DRUHÁ DCÉRA A JEJ DETI

Má sama tri dcéry. Jedna sa narodila so zúženou tracheou a tak má tracheostómiu. K tomu sa pridala cystická fibróza. (tiež sme jej pred rokmi pomáhali). Okrem toho má dcéra pani Zuzany v pestúnskej opatere osemročného mentálne postihnutého chlapčeka. Znáša občas aj pohľady okolia, keďže chlapček je rómskeho pôvodu.

SPOLUBÝVAJÚCA

Takto pred rokom sa dostala do problémov mladá žena, ktorú poznala Zuzanina dcéra. Prišla podvodom o bývanie, nemal jej kto pomôcť, rodičia aj brat už umreli a tak ju do domu vzala Zuzana. Nedelia sa len o dom, ale aj o izbu. Každá má svoj kútik, Zuzana sa nesťažuje. Je rada, že pomohla núdznej, ktorá je mimochodom tiež onkologickou pacientkou. Anežka neplatí za bývanie, lebo sama ešte musí splácať pôžičky. „ Až raz splatí a niečo jej ostane, môže potom čosi prispieť. Zatiaľ si poradíme.“ Hovorí Zuzana. Anežka je veľmi skromná a snaží sa byť za každých okolností užitočná. „ Často ju musím napomenúť, aby sa šetrila a aby jedla. Aj ona musela nabrať pocit istoty že ju nik nevyhodí, ani nikto nesúdi, proste sa stala plnohodnotným členom rodiny.“ uzatvára príbeh pokojne Zuzana.[ Radi čítate blogy? Aktivujte si pondelkový newsletter Karola Sudora s piatimi najlepšími blogmi týždňa. ]

Mohlo by sa zdať, že si vymýšľam, ale to naozaj za tie roky nemusím. Mohlo by sa zdať, že tu niečo nesedí. Ale Zuzana je naozaj schopná a láskavá žena. Mohlo by sa zdať, že…toľko by sa mohlo zdať, ale podstatnejšia je realita. A tá je taká, že medzi nami žijú neuveriteľné životy skutočne dobrí ľudia.

ZRANITEĽNÍ: „VAŠE RÚŠKO JE VIAC AKO NAŠE.“

Rúško je pre  nás už dávno samozrejmosť. Sme onkologickí pacienti a pacientky, sme deti s cystickou fibrózou či svalovou dystrofiou. Pomáhajú nám Dobrí anjeli. Už mesiace, či roky, žijeme ako vy dnes. V strachu, uzavretí pred svetom a s prísnou hygienou. Rúško nosíme, aby  nás chránilo pred infekciami. DNES NÁS VŠAK BUDE OVEĽA VIAC CHRÁNIŤ VAŠE RÚŠKO. Patríme ku najzraniteľnejšej skupine v súvislosti s koronavírusom, máme strach a vieme, že je veľmi dôležité šírenie vírusu spomaliť. Pomôžte nám tým, že OSTANETE DOMA. A ak potrebujete nevyhnutne niekam ísť, nasaďte si rúško. To vaše je dnes dôležitejšie ako to naše. Pretože hoci sa cítite dobre, môžete vírus už šíriť.

Ak nemáte jednorázové rúška, môžete si ich ušiť /–klik na link/, dôležité však je, aby ste ich prali na 95C alebo dlho žehlili. Prehľad materiálov v obrázku na záver.

5 pravidiel ako používať rúško

Umyté ruky

Pred nasadením ústneho rúška použite dezinfekciu na báze alkoholu alebo si umyte ruky mydlom a vodou. Je dôležité umyť si ruky, pretože môžu byť kontaminované. Pri nasadzovaní by malo byť rúško úplne čisté. Ak nie je voda k dispozícii, hodí sa aj dezinfekcia s alkoholom. Tá sa po rozotrení nezmýva, necháva sa zaschnúť.

Rúška musia dobre sedieť

Rúško si zakryjte nos a ústa a uistite sa, že medzi vašou tvárou a rúškom nie sú žiadne medzery. Dobré je mať rúško, ktoré má tenký kovový pásik okolo nosa.

Rúška sa nedotýkajte

Rúška by sme sa nemali vôbec dotýkať rukami, pretože rúško v podstate funguje ako filter. Rovnako ako každý iný filter teda niektoré látky prepúšťa skrz a iné, ako napríklad baktérie a vírusy, zachytí na svojom povrchu. Ak sa teda človek rúška zvonku dotkne, mal by si znovu dôkladne umyť ruky, bacily by sa totiž mohli zachytiť na koži a majiteľ rúška by ich mohol nechtiac ďalej roznášať.

Vlhké rúška patria do koša

Problém je, aj keď je rúško príliš vlhké. V takom prípade totiž prestávajú fungovať jeho filtračné vlastnosti a rúška stráca účinnosť. To môže spôsobiť aj samotné dýchanie. Základné rúško prevlhne v bežnom prostredí za zhruba dve až tri hodiny. Akonáhle je rúško vlhké, vymeňte ho za nové, rúška určené na jedno použitie znova nepoužívajte.

Po použití opäť umyť ruky

Rúško si dávajte dole zozadu (nedotýkajte sa prednej časti rúška), potom ho ihneď vyhoďte do uzavretého koša, očistite si ruky dezinfekciou na báze alkoholu alebo mydlom a vodou. „Rúško sa dáva dole vždy zozadu. Je potrebné ho chytiť za gumičky, papierovej časti vpredu by sa človek nemal dotýkať. Opäť ide o to, aby sa znížilo nebezpečenstvo, že sa bacily dostanú na ruky. Aj tak je ale dobré si ich pre istotu po zložení rúška znovu poriadne umyť. Všeobecne by sa ľudia v čase chrípkových alebo iných epidémií nemali dotýkať svojej tváre. Použité rúško stačí vyhodiť do bežného odpadkového koša. Na vlhkom rúšku prežijú patogény v bežnom prostredí v rozmedzí od troch do siedmich hodín. Kôš je pre použité rúško dostatočne bezpečné miesto, von sa vírusy už nedostanú.

Zdroj: https://science.hnonline.sk/biologia-a-chemia/2106848-pat-pravidiel-pouzivania-rusok-kedy-ich-nosit-a-kedy-to-nema-zmysel

AKO SA CHRÁNIŤ PRED KORONAVÍRUSOM

SÚBOR OPATRENÍ VECNE
od Andrei Nassimabedini, biologičky pracujúcej v jednom z laboratórií v BA

1) OBYČAJNÉ MYDLO A VODA SÚ ZÁKLADNÝM A NAJEFEKTÍVNEJŠÍM OPATRENÍM.
Ostrihajte deťom nechty na rukách. Rovnako tak sebe. Chemické zloženie mydla rozrušuje tukový obal kapsuly, v ktorou je koronavírus obalený. Ten je zároveň slabým miestom vírusu. Molekulárna štruktúra mydla po kontakte s vodou tvorí amfifílie, typy molekúl, ktoré infiltrujú dvojvrstvový tukový obal kapsuly vírusu a rozkladajú, doslova roztrhnú ho zvnútra. Keďže máme povrch rúk vrásnitý, ruky je potrebné masírovať po dobu 1 minúty.
Medzi všetkými prstami, medzi ukazovákom a palcom, pod nechtami, na oboch dlaniach a oboch chrbtoch rúk, a rovnako v ryhách na zápästiach. Oplachujte takisto, minimálne 30 sekúnd.
Alkoholové dezinfekcie (s min. obsahom alkoholu 60 %) sú SEKUNDÁRNYM riešením tam, kde nie je k dispozícii voda. Výhradné a časté použitie môže vysušiť a narušiť povrch pokožky, hlavne u detí a ľudí s citlivou pokožkou, čím vytvoríme na pokožke mikroporanenia = vstupné brány infekcie.

2) CHLÓR A VYSOKÁ TEPLOTA SÚ ZÁKLADNÝMI DEZINFEKČNÝMI PROSTRIEDKAMI NA POVRCHY, PODLAHY A ODEVY
Prostriedky na báze chlórnanu sodného (u nás hlavne SAVO) sú dostačujúcou metódou, ako udržať čistotu v priestore, v ktorom žijeme. V rozprašovači, alebo vo forme nariedeného koncentrátu, nechajte na povrchoch v kuchyni, toalete, a na podlahe pôsobiť minimálne 5 minút. Všetky odevy, ktoré prichádzajú do kontaktu s povrchmi v miestach s hromadným výskytom ľudí, v autách a MHD – perte na 60-tich stupňoch, môžete pridať prostriedok na báze chlóru do prania. Všetky uteráky a textilné vreckovky, ktoré prichádzajú do kontaktu s tvárou perte na 90-tich stupňoch. Takisto s možným pridaním chlórového prostriedku.

3) PORANENIA NA POKOŽKE TELA A TVÁRE DEZINFIKUJTE A ZAKRYTE NÁPLASŤOU
Rany a ranky vyčistite v prvom rade vodou a mydlom. Ak sú k dispozícii tak alternatívne peroxidom vodíka, alebo 60 % alkoholom, Septonexom, Ajatinom. V prípade núdze čistými
pitnými destilátmi – bielymi alkoholmi.

4) UVEDOMELÁ IZOLÁCIA A PRESUNY POČAS NASLEDUJÚCICH DNÍ
Zdržiavajte sa doma a vetrajte, rovnako sa aj prechádzajte na čerstvom vzduchu. Vonku trávte čas v minimálnom počte a presúvajte sa tak, aby ste „rozpúšťali dav“ – teda prechádzajte sa PEŠO na menej zaľudnených miestach. Nevychádzajte na prechádzky za účelom trávenia času v uzavretých, aj keď väčších priestoroch (nákupné centrá, malé parky, zaľudnené priestranstvá. Ak používate auto, odvezte sa, vrámci skupiny, ktorá žije v jednej domácnosti na menej zaľudnené miesta a prechádzajte sa na priamom Slnku minimálne 30 minút. Mimo existenčných situácií necestujte a nepresúvajte sa vlakmi, autobusmi a lietadlami. Vyhýbajte sa MHD.

5) NAKUPUJTE OSOBITNE. V PRÍPADE RODIČOV DETÍ, NECH NAKUPUJE TEN RODIČ, KTORÝ JE S DEŤMI MENEJ ČASTO. AK JE TO MOŽNÉ AUTOM, ALEBO PEŠO.

5) NECESTUJTE DO OHROZENÝCH OBLASTÍ

6) RODIČIA DETÍ – V NASLEDUJÚCE DNI NEVYSTAVUJTE SENIOROV V RODINE A RIZIKOVÉ SKUPINY KONTAKTU S DEŤMI RESP. VNÚČATAMI, ROVNAKO TAK SA MIMO NUTNÝCH PRÍPADOV NEKONTAKTUJTE SO SENIORMI A RIZIKOVÝMI SKUPINAMI VŠEOBECNE VY OSOBNE.
Novorodenci, batoľatá, kojenci, predškolské a školské deti a teenageri majú agresívnejšie reagujúcu imunitu na podnety – vo vývoji, čo znamená, že ak sa aj nakazia, vo vačšine prípadov fungujú ako tzv. efektívni asymptomatickí prenášači. Sami o sebe sa s nákazou vyrovnávajú výborne a úplne bez, alebo iba s nenápadnými až miernymi príznakmi, v kontakte s rizikovym pacientom sú ale vysoko infekční. Rovnaký princíp platí aj pre bezdetných ľudí vo veku od cca 20-35 rokov, aj keď v tejto skupine sa príznaky už zhmotňujú viditeľnejšie, hoci môžu ostávať skryté.

7) AK ŽIJETE V DOMÁCNOSTI S OSOBAMI VO VEKU 20-39 ROKOV ALEBO STE OSOBA VO VEKU 20- 39 ROKOV. Pre kontakt so seniormi a rizikové skupiny platia tie isté pravidlá.


Pre nich, aj pre vás.

8) ŽIVOČÍŠNE BIELKOVINY – MÄSO A VAJÍČKA NECHAJTE PREJSŤ BODOM VARU. DODRŽUJTE HYGIENU RÚK PRI MANIPULÁCII S POTRAVINAMI.

9) KONZUMUJTE PROBIOTIKÁ acidofilné produkty s Lactobacillom, kyslá kapusta, ovčia bryndza, jogurty. ZVÝŠTE PRÍJEM OVOCIA A ZNÍŽTE PRÍJEM JEDNODUCHÝCH CUKROV.

10) AK SA CÍTITE CHORÍ, ROZLIŠUJTE PRÍZNAKY. LEKÁRA KONTAKTUJTE TELEFONICKY, OSTAŇTE DOMA A ČAKAJTE NA POKYNY. NIKOHO Z DOMÁCNOSTI NEPRESÚVAJTE NA INÉ MIESTO.

Ochorenie zasahuje dolné dýchacie cesty. Suchý, zadúšavý, dráždivý kašeľ bez hlienov. Bolesti hlavy, kĺbov a svalov, celková vyčerpanosť, pocit ťažoby a pichanie na hrudníku, pocit tzv.“nedostatočného nádychu“. Teplota na hranici, alebo tesne za hranicou 38 stupňov, ale rovnako aj vysoko za hranicou 38 stupňov, v kombinácii s kašľom a zvyškom uvedených príznakov.
Nádcha, bolesti prínosových dutín, hlieny v nose, aj keď s bolesťou v hrdle, s najväčšou pravdepodobnosťou nie je COVID-19.

11) NEZATAJUJTE AKÉKOĽVEK DETAILY O VAŠOM ZDRAVOTNOM STAVE A CESTOVATEĽSKEJ ANAMNÉZE, ROVNAKO O KTOROMKOĽVEK PRíBUZNOM A AKOMKOĽVEK ČLENOVI VAŚEJ DOMÁCNOSTI.

Vzhľadom na nejasnú a doteraz nešpecifikovanú infekčnosť počas inkubačnej doby, je relevantný čas, ktorý zohráva úlohu v cestovateľskej anamnéze hlavne, ale nielen pre destináciu severné Taliansko celý február a vyššie. Ak spĺňate obe podmienky, zdržiavajte sa nasledujúcich 14 dní prevažne doma. Ak sa začnete cítiť chorí, riaďte sa bodmi 10,11 a 13.

12) Zásobujte sa racionálne, myslite na to, že vykupovaním tovaru vyháňate do priestoru ďalších hostiteľov, ktorí budú cirkulovať po obchodoch dlhšiu dobu.
Rizikovým skupinám sťažujete situáciu a potenciálne im vytvárate situáciu, aby sa vyčerpali a zvýši sa tak riziko infikovania ich aj ďalších.

13) Nepodliehajte strachu, pri tomto víre figuruje viacero neznámych, ale jediný spôsob ako ich eliminovať je, analyzovať situáciu.


To je možné len ak sa nešíri panika a laboratóriá majú dostatok času izolovať celú genetickú štruktúru v štádiu, kedy sa nepremnožia jeho hostitelia – znižujeme tak schopnosť víru adaptovať sa – teda mutovať.

14) Upokojujte a inštruujte pravidelne telefonicky seniorov a rizikové skupiny v rámci rodiny a vašich známych.
BUĎTE ZDROJOM INFORMÁCIÍ, KTORÉ POTREBUJÚ POČUŤ

Text bol získaný od odborníkov pracujúcich v Dg. laboratóriách v Bratislave. Jediným zámerom jeho zverejnenia je zmierniť stupňujúcu sa paniku a poskytnúť verejnosti relevantné informácie o ochorení, ako aj návod ako sa správať, aby sa predišlo jeho šíreniu.

Brat a sestra. Ona má pätnásť, on desať. Spája ich jedna z najťažších diagnóz, aké poznáme. A aj to, že im obom pomáhajú už dlhodobo ľudia, ktorí o ich príbehu doteraz ani netušili.

Najprv si mamka myslela, že jej dcéra je možno lenivá, keďže sa jej vôbec nechcelo stavať na  nôžky. Snažila sa ju vypiplať, veď bola jej štvrté dieťa. „Nejako si musíme poradiť!“ Chodiť začala až ako trojročná, ale hlavne, že začala. Dôvod častých pádov sa objasnil, až keď prišlo sa svet piate dieťa, syn Eliáš. Obom im diagnostikovali spinálnu svalovú atrofiu (SMA).  Genetické vyšetrenia potvrdili, že obaja rodičia sú zdraví prenášači.

Je to jedna z najzákernejších diagnóz. Svaly a telo postupne zlyhávajú. Editka je na tom lepšie ako Eliáš. Stále chodí do školy, kým Eliáš sa šťastných chvíľ medzi spolužiakmi už musel vzdať. Postupne prestal prijímať potravu a dýcha za neho prístroj. Jeho stav je veľmi zlý, väčšinu času trávi desaťročný chlapček v nemocnici.

Editka má pätnásť rokov, chcela by žiť ako iné mladé baby, občas mamke  ujde  von z bytovky, tlačiac pred sebou vozík, aby sa mala  o čo opierať.

Po škole býva veľmi unavená, musí si niekedy pospať aj dve tri hodiny. Má šancu na liek, ktorý by jej mohol pomôcť, ale chce to rozsiahlu byrokraciu a neustále telefonáty a mama piatich detí plná starostí o Eliáška má toho naozaj veľa.  To, že rodina dostáva od Dobrých anjelov príspevky na obe deti ich aspoň o nejaké starosti odbremení a zároveň chráni ich dôstojnosť.

Aj keď štát na mnohé veci prispieva, mesačne minú na doplatky a zdravotné pomôcky aj dvesto eur.

V SYSTÉME DOBRÝ ANJEL je 91 rodín s diagnózou spinálna svalová atrofia alebo svalová dystrofia Duchenne (najťažšie formy SD).

Sárka, jej dvojitá smola aj dvojité šťastie.

S manželom sme si založili krásnu rodinu, po akej sme vždy túžili. S každým dieťaťom prišla aj veľká radosť,

až kým neprišla diagnóza Downov syndróm a s tým spojená srdcová vada u najmenšej dcérky – Sárky. A tak sme sa odlúčili od rodiny na 6 týždňov (operácia a komplikácie). Všetko sme prekonali v októbri 2018 a tešili sa z krásneho čistého anjela, ktorý nám pomaličky ukazoval veľkú chuť do života a radosť z neho. No zrazu jej neprestávali teploty a na nohách sa jej objavili malé fľaky. Náš pediater jej vzal krv a ešte v ten večer sme cestovali do Bratislavy na onkológiu. Tam sme si vypočuli tú najhoršiu správu, a to, že naše dieťa má LEUKÉMIU.

Sárka strávila týždeň na ARO, kam som ju chodila na pár hodín hladkať a utešovať a teraz sme už na oddelení spolu. Priebeh Choroby je náročný pre nás obe. Trápi ma, že sme preč od rodiny, že manžel má toho teraz veľa, že sa nemám kedy porozprávať so svojimi deťmi….Ale všetko  bude dobré! Sárka má popri dvojitej smole aj dvojité šťastie, má úžasnú rodinu a Dobrých anjelov. Chcem vám odkázať,

Martinko mal mamičku len dvanásť dní. Priamo v nemocnici, kde jej podali liek, ktorý jej telo nezvládlo, umrela. Alergická reakcia, anafylaktický šok a dieťa prišlo o mamku, muž o manželku. Namiesto krstín, pohreb, namiesto začiatku šťastia, koniec.  Dnes už nikto čas nevráti a preto sa treba dívať dopredu. Otec Vladimír je skvelý človek! Martinko má Downov syndróm. Tieto deti sa väčšinou rodia s vrodenou srdcovou vadou, tak aj Martinko, vyžadujú si špeciálnu starostlivosť a nezvyčajné prijatie spoločnosťou, ktoré má na Slovensku stále tiež veľké rezervy. Martinko má slabé svalstvo, potrebuje neustále cvičenia a rehabilitácie.

V Dobrom anjelovi máme aktuálne 248 rodín detí s downovým syndrómom, vo viacerých z nich je pridružená aj ďalšia diagnóza, dokonca aj onkologická.

Martinkov otec sa pre neho stal mamkou aj otcom. Pre muža nečakaná úloha, ale  pán Vladimír ju zvláda s gráciou. Nastúpil na materskú dovolenku, s Martinkom pravidelne cvičí, chodí na liečenia, administruje všetku jeho lekársku starostlivosť a je súčasťou komunity rodičov s rovnako postihnutými deťmi. Pomáhajú mu jeho rodičia, ktorí sú každý deň nablízku. Avšak otec na nikoho starostlivosť nezhadzuje, Martinko je jeho všetkým. Deti s downovým syndrómom sú plné lásky a pozitívnej energie

Mnoho ľudí sa snaží rodine život nejako uľahčiť, je to výpoveď o ľudskom dobre. Vladimírmá ich uznanie, no aj oni majú jeho, pretože bez nich by to bolo oveľa zložitejšie. Rovnako aj bez pomoci Dobrých anjelov, ktorá prišla pred siedmymi mesiacmi a bude trvať dlhodobo.

51 ľudí zažilo Tatranské Vianoce

Spoločné zdobenie perníčkov aj stromčeka, dlhé kamarátske debaty, guľovačky, koledy, štedrá večera – to všetko pripravil pre 40 ľudí z Dobrého anjela a 11 detí z detského domova chatár na Horskom hoteli Popradské Pleso so svojim tímom. 5 dní, 4 noci, kompletné služby aj plná penzia. 3 deti v a po onkologickej liečbe, rodičia onkopacienti (v jednej rodine dokonca dvaja), starí otcovia, ktorí suplujú otcov, deti downíci a s večným úsmevom, osamelá mamka a 6 detí – všetci si mohli oddýchnuť v horách. Ešte v prvý večer sa vytvorili priateľstvá, problémy sa ľahšie zdieľajú s ľuďmi s podobným osudom. Pod stromčekom si všetci našli krásne darčeky. Tie poskytli dobrí ľudia zo spoločnosti Curaprox Slovensko, Toyeto Vnímavé hračky, zamestnanci Lidl Slovensko herec Vladimír Kobielsky, ktorý spolu s hercami zo seriálu Oteckovia pripravil aj videopozdrav pre všetky deti. ĎAKUJEME!!!

STARAJÚ SA O CHORÝCH, MY SME SA POSTARALI O NICH

Podarilo sa nám s Vašou pomocou obdarovať na Vianoce celý zdravotnícky personál na detských onkológiách v Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave.

Vďaka každému Vami kúpenému páru Anjeliek od Ponsh sme obuli jedny  nôžky zdravotného personálu na oddeleniach, kde je nesmierne náročná práca poslaním.

ĎAKUJEME kupujúcim, výrobcovi ponožiek a partnerovi PONSH.SK a instailustrátorke Peťke FANCYILLUSTRATOR.

Oprava auta, ktoré je veľmi dôležité.

Paľko a Emka majú desať rokov. Pôvodne boli z trojčiat no najmladšia sestrička nemala toľko síl, aby s nimi na svete ostala. Obaja ostali po krvácaní do mozgu pri narodení postihnutí, ležiaci, nerozprávajú a mávajú epileptické záchvaty. Mamka je na starostlivosť o nich sama. Už roky im Dobrí anjeli pomáhajú, ale tentoraz by sme chceli mamke pomôcť jednorázovým príspevkom, lebo sa jej pokazila nesmierne dôležitá vec – auto. Príspevok by pokryl náklady na opravu a ona by mohla opäť aspoň trochu normálne fungovať.