Najviac sa čuduje, keď niekto rodičom papuľuje.

Hanka nevyrástla viac ako 128 centimetrov, dostala leukémiu a svoj boj prehrala vo veku tridsaťdva rokov. Ostalo tu po nej dievčatko. Dnes Marianka oslovuje svoju starkú slovom mamina a stráži ju, aby sa nenamáhala. Lebo aj starká má rakovinu. A to nie je všetko z ich ťažkého života, ktorý si napriek všetkému vedia užívať. Krásne skromné ženy.

“ V obchode hneď zbadajú, že mi je zle. Vždy sa snažím pekne učesať, ale keď mám bolesti, som neupravená. A oni už vedia.“ Staršia pani si zachováva gráciu aj napriek všetkému strašnému, čím v živote prešla. Dievčatko zatiaľ  hádže loptičku psovi. Otočí sa a povie: „Mamina, pozri.“  Šestdesiatpäťročná Anna je Marianke mamou. Marianka sa narodila jej dcére Hanke pred dvanástimi rokmi.  Hanka bola postihnuté – bola maličká, merala len 128 cm, viac nevyrástla. A nielen vzrast mala malý, ale aj život krátky. Stará mama sa tak starala nielen o dieťatko ale aj o dcéru s leukémiou. Hanka leukémii podľahla. Vtedy sme ich rodinu spoznali prvý raz a pomáhali im.  Do roka ochorela aj stará mama Anna. Tiež na rakovinu. Marianku už mala zverenú do opatery a aj napriek liečbe a bolestiam sa o dievčatko príkladne starala.  Ale nemala to ľahké nielen pre zármutok zo straty dcéry a pre vlastnú chorobu, ale ani kvôli manželovi. Hrubý bol na ňu veľmi a jedného dňa sa obesil. Marianka vie o všetkom. Nemajú medzi sebou tajnosti. Žijú si v skromnom domčeku, kuchyňu prerobili na izbu pre školáčku, kúria si len malými ohrievačmi, ale je u nich naozaj veľmi príjemne. “ Nedávno som aj bielila stenu.“ hovorí Anna. “ Ale musela som rýchlo, kým príde dievča zo školy. Ona by mi dala! Nedovolí mi sa namáhať. Aj navarí, aj uprace. Je na mňa veľmi dobrá. “ Marianka sa oprie o babku, vlastne mamku, a pohladí ju po vlasoch. Pani Anna dodá:“   Ale ja zavše aj chlapské roboty porobím. Som naučená robiť. Život sa so mnou nikdy nemaznal. “
Marianka sa napriek neľahkému životu usmieva. Menej ako iné dievčatá rieši , čo na seba, akej značky bude mať topánky a prečo nechodia na dovolenky. Je skromná a šťastná, že má aspoň babku. Jasné, že by sa chcela páčiť aj niekam na výlety cestovať, aj kozmetika by sa zišla..ale “ veď sú ľudia, čo aj horšie žijú. Nesťažujem sa.“ hovorí. Koľkí mladí by si z nej mohli brať príklad? Najviac sa vždy čuduje, keď vidí niekoho, ako papuľuje rodičom. Pre ňu nikto blízky nie je samozrejmosť.

“ Je to môj zdroj energie.“ vraví Anna. A to som ju ani nechcela, keď Hanka prišla s tou správou. A vidíte, je to to najkrajšie, čo ma v živote stretlo.
Marianka vykukne zo svojej skromnej izby a usmeje sa. Viem, že spávajú spolu v tej druhej izbe, čo domček má, aby sa aj nebáli a aby aj spolu boli. Lebo tak im je najlepšie. Spolu.
“ A ďakujeme Dobrým anjelom, že nás zase zobrali medzi seba a pomáhajú nám. Už druhý raz! “ To tam iste napíšte. Lebo to je veľmi dôležité. Bez nich by sme boli stratené. Tak sme napísali…