Moje deti vídam len poobede alebo cez víkend na pár hodín

Mám 32 rokov, pracovala som v zdravotníctve. Mám dve malé deti. Žili sme normálny život, no všetko sa zmenilo, keď som sa po mesiacoch bolestí a vyšetrení dozvedela že mám rakovinu kostí. Choroba sa dostala až do takého štádia, že som ostala pripútaná k invalidnému vozíku.
Väčšinu času trávim v nemocnici na chemoterapii. Za liečbou cestujem z východu do Bratislavy, pričom vždy musia ísť so mnou aspoň dvaja ľudia, aby ma preložili z auta do vozíka. Jeden z nich musí so mnou ostať aj v nemocnici, aby mi pomáhal či už fyzicky, ale aj psychicky. Keď sa vraciam z chemoterapie, bývam u rodičov a stará sa o mňa mama, ktorá je doma, keďže opatruje svojho zdravotne postihnutého syna. Moje deti vídam len poobede alebo cez víkend na pár hodín, ak nie sú choré, pretože v mojej blízkosti nesmie byť chorý človek. Do školy a do škôlky deti vedie niekto z rodiny (buď manžel, starí rodičia, švagor, alebo švagriná).
Moja choroba je vážna, potrebujem injekcie, lieky, sirupy a keďže som na invalidnom vozíku a ležiaca, nevyhnutne potrebujem aj rôzne zdravotné pomôcky, prípravky na preležaniny a obväzy. Viem, že peniaze mi zdravie nedajú, ale aspoň mi pomôžu v liečbe a uľahčia mi celkový priebeh choroby. Preto veľmi pekne ďakujem za pomoc.