Smútila za tabuľou, tak jej ju kúpili

Pri pohľade na Veroniku (9), ktorá berie už niekoľkú chemoterapiu, si kladiete otázku: „Kto jej vyrobil takú bujnú parochňu?“ Veru nikto. Veronika za tri roky boja s rakovinou už dvakrát prišla o vlasy, ale tentoraz to vyzerá na tuhý korienok. Toto sú totiž jej vlasy. Bohužiaľ rakovina ju ale definitívne pripravila o očko, ktorému nepomohla ani liečba a ožarovanie. A tak Veronika tri roky bojuje a s ňou celá jej päťčlenná rodina. Otec sa musel vzdať práce a trávi s ňou čas v nemocnici. Rodina tak prišla o príjem. Najbližšia onkológia je vzdialená od Liptovského Mikuláša 85 kilometrov a tak už tri roky cestujú. Občas aj viackrát do týždňa. Okrem toho prešli aj liečbou v Bratislave, Prahe a konzultáciami v Brne. Všetko toto predstavuje pre rodinu veľké náklady. Aby sa organizmus zotavil po náročných liečbach, potrebuje veľké množstvo vitamínov a doplnkových liekov. Veronika potrebuje aj špeciálne maste a náplaste. Ale odkiaľ na to všetko vziať v päťčlennej rodine, kde pracuje len mamka? Situácia v takýchto rodinách je veľmi zložitá. Mali by sa sústrediť len na boj s chorobou a nie riešiť finančné problémy.

Veronika je dnes tretiačka. Školu takmer vôbec nepozná, učí sa individuálne. Je výborná žiačka. Okrem priateľov a bežných radostí jej veľmi chýbala jedna vec. Písanie na tabuľu. V nemocnici jej bolo smutno:“ Som školáčka a nikdy som nepísala na tabuľu.“ A tak kvôli nej namontovali pani učiteľky na detskú onkológiu tabuľu. Sny týmto deťom dokáže pomôcť plniť každý z nás.