Zázrak v kníhkupectve
Rok: 2018
Ľudia často neveria, že to práve oni dokážu zázrak, že to práve ich, hoc aj drobná pomoc, je dôležitá. Vďaka anjelským drobným, ktorými zákazníci Martinusu zaokrúhľujú svoje nákupy, sme od roku 2011 vyzbierali neuveriteľných 500 000 €. Tieto peniaze preposielame do posledného centu rodinám, ktoré bojujú s ťažkými chorobami. Zo ❤ vám ďakujeme.
Ďakujeme aj deťom z rodín, ktoré sužuje rakovina, za ich optimizmus a energiu pri natáčaní spotu.
Dvaja vyliečení detskí onkopacienti, dve deti, ktoré veria vo vyliečenie svojej mamky a svojho brata a radosť z anjelských drobných ešte raz na fotografii:
KNIHA LIEČI
Aj deti z Dobrého anjela, onkologickí pacienti, deti so svalovou dystrofiou, či cystickou fibrózou, milujú knihy. A aj tie si vedia dopriať vďaka Vašej pomoci, ďakujeme!
Aké knihy čítate radi vy? A prajete si nejakú knihu pod stromček? Aj Dobrý anjel vydal dve knihy, jednu pre deti – O Bezvláske, druhú pre mládež – Nevzdať sa. Obe nájdete u nás v Dobrom obchodíku ale aj na Martinus.sk
Prajeme Vám krásne Vianoce a život ako z románu.
4 PRÍBEHY O NETRADIČNEJ POMOCI
Vďaka Nadácii VÚB sme dokázali pred Vianocami pomôcť deväťdesiatim piatim rodinám v najzložitejšej finančnej situácii vyšším príspevkom a to až vo výške tisíc EUR! Čo to pre nich znamená, najlepšie dokážu opísať obdarovaní.
1. NÁKUPY PODĽA LÍSTKA
„Chcela som ísť na nákupy sama, ale keďže som ešte slabá a neprešla by som, tak som napísala lístky a moja zlatá mamina a synček nakupovali za mňa. No syn to povedal najkrajšie, keď nám prišlo na účet tisíc eur. Že k tej tisícke dá aj svoje ušetrené eurá a ide mi kúpiť zdravie.“ ( Pani Lucia (36) z Ilavy, ktorá už 12 rokov bojuje s rakovinou.) 
2. SME DVAJA MLADÍ RODIČIA NA INVALIDNOM DÔCHODKU
“ Som bez slov. Nikdy som nič nevyhrala, aj keď predsa! Vyhrala som svoju rodinu, dve úžasné deti, desaťročnú Klaudiu a osemročnú Sofiu, úžasného manžela. V krátkosti Vám opíšem rodinku, ktorej ste urobili krásne Vianoce. Volám sa Terézia a mám rakovinu prsníka, z ktorej sa momentálne liečim. Môj manžel začal mať problémy s bedrovým kĺbom. Kĺb mu vymenili a pred tým stihol ešte jednu operáciu ako následok akútnej pankreatitídy. Nakoniec sme skončili, mladí ľudia, 44 a 39 rokov, na invalidnom dôchodku. Ale to všetko nás spojilo, zocelilo, prehodnotili sme priority. A preto sa Vám chceme zo srdca poďakovať. Pretože v ten deň , keď som dostala tú úžasnú správu, ktorej som nemohla uveriť, že dostaneme tisíc eur, sa mi pokazila práčka. Budeme na Vás stále myslieť v modlitbe a želať Vám zdravie a šťastie. “ (Rodina z Lipan)
3. PLNÝ MRAZÁK A BEZPEČNÉ CESTOVANIE
“ Dochádzame každý týždeň do Bratislavy, niekedy aj dvakrát. Cestovali sme aj autobusom, aby sme niečo ušetrili a potom som si to vyčítala. Cesta trvá 2 hodiny a veľa ľudí kašľalo. Danielka ochorela, nemohla ísť na zákroky, zhoršila sa jej funkcia obličiek. A tak sa odložila aj možná transplantácia. Vďaka Vám už máme na pohonné hmoty. Nakúpila som aj kvalitné mäso pre deti. Rozporcované vydrží v mrazničke aj na tri mesiace a ostalo aj na darček. Peniažky prišli presne v dňoch, kedy som zúfalo rozmýšľala ako pokryť zvýšené výdavky v rodine. Tak ma to dojalo, keď ste mi zavolali.“ ( Pani Jana zo Zlatých Moraviec sa sama stará o tri deti, 6- ročná dcérka má chronické ochorenie obličiek a čaká na transplantáciu.)
4. ĎAKUJEME ZA POHODU
„ A pomohli ste nám aj inak. I za to Vám vďačíme. Viete, naše oriešky sú veľmi citlivé a rozumné. Oni všetko prežívajú s nami. Darmo sa niekedy snažíme, nedajú sa oklamať. Keď máme my s manželkou menej starostí, keď sa netrápime, keď je všetko OK, tak aj chalani sú šťastní. A toho času ich to posilnilo do ďalšej etapy života.“ ( Rodičia postihnutých dvojičiek Alexa a Timoteja z Humenného. Okrem nich majú ešte dve ďalšie deti.)
Nadácia VÚB pomohla n.o. DOBRÝ ANJEL výraznou sumou už tretí rok po sebe. Ďakujeme jej veľmi za túto obrovskú pomoc pretavenú do úľavy a radosti mnohých rodičov a detí.
Anjelský stan od firmy EXPODOM
Máme skvelé správy! Dobrý anjel už dávno nie je len charita, ale je aj komunita. A preto sme sa rozhodli s vami stretávať. Postupne vás budeme informovať o rôznych akciách. Dnes sme dokonca k tomu dostali dar od spoločnosti EXPODOM – nožnicový stan.
Bola to viacmenej náhoda. Ono sa to zdá možno maličkosť, ale keď nám zrazu prišiel email, že by nám firma len tak sama od seba chcela darovať svoj výrobok, hovorí to nielen o tom, že ako charita ušetríme, ale hlavne o tom, že na Slovensku sú skvelí a zodpovední podnikatelia.
ĎAKUJEME EXPODOMu a tešíme sa na Vás anjeli už čoskoro pod našim novým promo stánkom.
Pikošky z charity
Raz za čas majú príspevky dobra netradičný pôvod. Zaspomínali sme a spísali najväčšie pikošky, ktoré k nám priviedli finančnú pomoc.
1. 90 -ročný dôchodca k nám zavolá každý december už 11 rokov a poprosí o 12 vypísaných poštových poukážok a potom celý rok každý mesiac cez jednu prispeje.
2. Mali sme prispievateľa z väzenia. So sprievodným listom, že chce zmeniť svoj život, nám začalo chodievať 10 korún každý mesiac.
3. To, že nám občas prídu peniaze v obálke je OK, hneď ich donesieme do banky a zaevidujeme, ale keď raz prišla dvojeurovka nalepená priesvitnou lepiacou páskou na pohľadnici, to už bola rarita.
4. Dvaja podvodníci v online súťaži získali víťazstvo použitím generátora lajkov. Organizátor na to prišiel, pozval ich na oceňovanie, ale tam im povedal, že vie o podvode a že výhru venuje do Dobrého anjela.
5. Raz nám prispeli z pohrebu otca, ktorý sa vozil ako chorý na sanitke a stretával sa v nej s dievčatkom, ktoré malo rakovinu. Otec potom poprosil rodinu, aby až umrie, nemal na hrobe kvety, ale aby sa prispelo chorému dieťaťu na dôstojné cestovanie za liečbou.
6. Manažér Heinekenu si plní sen a vo voľnom čase šoféruje električku a plat dáva do Dobrého anjela
7. Dávnejšie nám prichádzalo od jedného darcu každý deň 1 euro, ale neskôr sme zistili, že to bol darcom nesprávne zadaný trvalý príkaz nie mesačný, ale denný
8. Jeden developer pozval hostí na oslavu a poprosil, aby mu nenosili dary, ale prispeli do Dobrého anjela, vtedy sme dostali 15 000 EUR. Takú vysokú sumu sme mali len raz, ale my si vždy vážime každé euro.
9. Nedávno sme dostali časť dedičstva jednej pani – cenné papiere a podiely, tisíce eur. Zaujímavé je, že v rodine bol aj ďalší dedič – syn.
10. Pri kolízii rodiny na bicykloch a auta na poľnej ceste, sa šofér auta správal agresívne. Cyklista sa nedal. Po vyriešení sporu sa ospravedlňovala firma, ktorej služobné auto použil ich zamestnanec. Cyklista povedal, že ako ospravedlnenie prijme, ak prispejú do Dobrého anjela.
AJ TIETO NETRADIČNÉ DARY SME PREPOSLALI DO POSLEDNÉHO CENTU
PIKOŠKA NA ZÁVER
Ozval sa nám človek, ktorý je pravidelným prispievateľom už 10 rokov a opýtal sa, či by bolo možné zrealizovať jeho nápad: peniaze namiesto oslavy svojej päťdesiatky chce venovať rodinám v Dobrom anjelovi. Od nás by potreboval pre svojich priateľov prihlasovacie údaje do anjelského konta zriadeného pre tento účel. Aby videli, že tie peniaze k nám naozaj prišli a komu pomohli.
Pomoc Paťovi
Patrik a jeho brat, dvojča, nastúpili do prvého ročníka na strednej, keď sa v máji 2018 všetko zmenilo. Rakovina kosti! Paťo okamžite začal liečbu, mama je s ním v nemocnici. Mama, ktorá sa stará o chlapcov po rozvode sama, to nemá ľahké, no dnes je to najťažšie čo prežíva. Dobrí anjeli začali hneď pravidelne mesačne pomáhať, ale Patrik má schválenú liečbu v Prahe a s tým súvisia ešte vyššie náklady ako bežne. Preto sme sa rozhodli poprosiť o jednorázovú SOS pomoc. Je nás veľa, stačí málo. O tom je Dobrý anjel. Pomôžme, aby sa tento super chalan mohol vrátiť z Prahy po úspešnej liečbe a jedného dňa sa vrátiť aj do normálneho života.
Z vyčerpaných ľudí dobrodruhovia
(Krásne foto vo vnútri)
Bolo to super, niektorí neboli na dovolenke roky, niektorí nikdy v Tatrách. Namiesto toho trávia čas v nemocnici a v strachu. A teraz hotel, hory, super strava, bazén, bowling, spoločné debaty, dobrodružstvo a smiech.
Keďže my v Dobrom anjelovi sídlime v Poprade, tak sme radi, že sa nám podarilo dostať k nášmu psychológovi – Tatrám – 27 ľudí zo siedmych rodín vo veľmi zložitej situácii na päťdňový pobyt. Bola to pecka, ktorú zafinancovala NADÁCIA SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ďakujeme! V momente, keď sa opýtate onkologicky chorého rodiča, ktorému sa práve rozpadlo manželstvo a ešte aj dieťaťu zistili ťažkú diagnózu, čo ho trápi a on vám povie s pohľadom na hory: „dnes nič“, je jasné, že to bol dobrý nápad.
Vždy sa dá, keď sa chce. Vďaka Dobrým anjelom pomáhame každý mesiac príspevkami trom tisícom rodín. Ale keď už máme v Systéme toľko overených rodín v zložitej situácii, tak prečo vďaka podpore partnerov nepomôcť viac?
TAK AKO TO BOLO?
Na úvod sme sadli pod altánok a vymysleli zahrievaciu súťažnú debatu a potom to už išlo samo: ľudia sa spriatelili, mohli sa podeliť o starosti, ktorým zdravý človek sotva porozumie. A tak sme trávili chvíle väčšinou všetci spoločne. Boli sme na Skalnatom plese, na Štrbskom plese, k dispozícii boli aj vstupy na atrakcie. Tínedžeri konečne videli usmiatých rodičov a zažili veci, ktoré sú pre iných mladých samozrejmé. My sme zrazu vo vyčerpaných ľuďoch videli skrytých dobrodruhov, keď chceli stúpať vyššie a vyššie a nezľakli sa ani otvorenej lanovky a vyviezli sa do výšky 2190 mnm do Lomnického sedla.
Jeden podvečer sme pozvali na návštevu pána prezidenta Andreja Kisku, len tak nečakane a on nečakane o pár hodín prišiel. Trpezlivo počúval, čo rodiny trápi, no ako pán Josef povedal: „Ja sa dnes nechcem sťažovať, lebo mi ostane málo času na radosť a vďaku.“
Nazrite do krás Tatier, do osudov a zážitkov ľudí, ktorým pomáhate, prostredníctvom fotografií fotografa Tomáša Halásza:
O Elišku s bratom sa starajú starí rodičia, stará mama je onkologickou pacientkou. Tatry si všetci veľmi užili.
Mamka Zuzka sa usmieva a zabúda na svoje ochorenie, to jej synom stačí.
Barborka si užíva čas s rodičmi. Obaja sú onkologickí pacienti.
Andrej a Izabela, hudobne nadaní študenti, chodili po výletoch sami, ťažko chorý otec Josef zatiaľ oddychoval v Tatranských Matliaroch a čakal na ich návraty.
Napísali sme prezidentovi a zakladateľovi Dobrého anjela, či by nás neprišiel pozrieť. “ O koľkej?“ bola jeho odpoveď a o pár hodín sme už sedeli spolu.
Maťko bol vždy a všade. Akurát pri prezidentovej návšteve si celý čas pospal.
Jedna spoločná na záver, aj keď pár ľudí asi spalo po výlete, pretože chýbajú. Darmo Tatry aj zmoria. Ale hlavne dobijú energiou.
Ďakujeme Dobrí anjeli, že svojou dôverou umožňujete fungovať takej organizácii ako je tá naša. A ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne za tento projekt.
Ubúda jej síl a my jej môžeme pomôcť splniť sny
Vlásky Manuelke po chemoterapii zosiveli a tak sme sa dohodli, že dáme staršiu fotku. Trochu sme včera požartovali, že má účes „ombre“, za ktorý sa dosť platí, ale inak veľa priestoru na žarty nebolo:( Manuelka má 9 rokov, prvý raz bojovala s rakovinou ako trojročná. Rakovina sa vrátila v roku 2016. Odvtedy trávila s mamkou takmer všetok čas v nemocnici. Jej ocko si nemohol dovoliť odísť z práce a tak sa o deti rodiny staral najstarší 16-ročný syn. Dokonca aj o maličkého Janka, ktorého prebaľoval a vstával k nemu v noci. Celý čas sme s rodinou v kontakte a Dobrí anjeli pomáhajú. Dnes je celá rodina doma a spolu. Ale dôvod nie je radostný. Manuelke už lekári nevedia pomôcť. Otec tak ostane doma a definitívne príde o skromný príjem z poctivej práce. Manuelke by rodina chcela splniť pár snov, vycestovať na pútnicke miesto, potešiť ju niečím, ale takto bez práce nebude žiaden príjem. Manuelka je roky naše vzácne slniečko. Pomôžme jej a jej rodine, prosím, mimoriadnym príspevkom. Je nás veľa, stačí málo. Ďakujeme!
Manželom diagnostikovali rakovinu v ten istý týždeň, pomôžme Soni a jej synovi.
V ten istý týždeň v októbri roku 2017 diagnostikovali rakovinu mladým manželom Petrovi (45) a Soni (43) z Popradu. Tragická náhoda ich okamžite doviedla na chemoterapiu a po pár týždňoch aj do Dobrého anjela. Stretli sme smutných a vyčerpaných rodičov šesťnásťročného syna.
Okamžite sme im začali pomáhať, no liečiť bohužiaľ nedokážeme a mladý manžel a otec rodinu navždy opustil pred pár dňami. Do poslednej chvíle pri ňom bola ťažko chorá manželka, starala sa o neho, niekedy sadla do auta a odšoférovala sa sama na chemoterapiu až do Bratislavy, vzhľadom na náročnú diagnózu a potom rýchlo naspäť k manželovi. Dnes už ostala so synom sama.
On je zlomený a v strachu. Každý z nás by bol, ani si to nevieme predstaviť.
Veľmi by sme chceli týmto dvom ľuďom ukázať, že v nás majú ešte väčšiu oporu. Okrem toho, že je úžasné, že Dobrí anjeli pomáhajú takýmto rodinám pravidelne, veľmi by sme chceli jednorázovo cez SOS vyzbierať na to, aby ich tragédia neostala bez nádeje. Aby si mohli dať opraviť pokazené auto, aby mamka Soňa mohla ísť na liečbu čo najkomfortnejšie, aby si mohla dopriať zdravú stravu a doplnky, aby splatila pôžičku a aby videli, že nie sú v problémoch sami.
EDIT PO UKONČENÍ VÝZVY: Na výzvu sme pre veľký záujem zverejnili na požiadanie aj variabilný symbol a tak celková suma, ktorá sa rodine vyzbierala a bola do posledného centu preposlaná je 3802 EUR. Platby, ktoré išli prevodom a nie cez platobnú bránu používanú pre výzvu, nie sú uvedené vo verejnom zozname, sú však uvedené na anjelskom účte, ku ktorému majú darcovia prístup na základe anjelského čísla a hesla. ĎAKUJEME!
Dobrý anjel získal ocenenie
Komisia expertov Brand Council, programu Slovak Superbrands udelila našej organizácii cenu „Slovak Superbrands Award 2018“. Zaradili sme sa tak do skupiny elitných značiek, ktoré predstavujú vzor úspešného rozvoja a neustáleho zvyšovania hodnoty značky. Ocenenie Superbrands je potvrdením vysokej úrovne konania dobra na Slovensku.
j kvality ale hlavne kvality dobra na Slovensku.
Maľované odpovede
Poprosili sme deti a mládež, aby nám nakreslili, čo si vďaka pomoci Dobrých anjelov mohli dovoliť. Ich rodičia k tomu napísali krásny list. Tieto krásne odpovede sú možno aj odpoveďou na otázku: “ Čo charita naozaj s tými peniazmi robí?“ Prečítajte si listy a pozrite si krásne kresby výletu do Prahy, zo štúdia rezbárstva, opraveného auta a mnohých ďalších radostí.
Stará sa o nich babka a pradedko, ktorý je Dobrým anjelom
Pani Oľga si vzala Ninku a Boriska do opatery od dcéry, ktorá sa o nich nedokáže postarať. Nech je ako je, deti majú šťastie na najlepšiu starú mamu. A ešte aj jeden na druhého. Borisko má dva roky, ale je päťročnej Ninke, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, veľkým pomocníkom.
Podá jej hračku zo stola, ak treba, prinesie niečo, na čo Ninka nedosiahne. Ona ho na oplátku chce naučiť hovoriť, no jemu sa zatiaľ veľmi nechce. Zato sa od nej naučil pohybovať šúchaním po zemi na zadku a smejú sa z toho, keď sa naháňajú a leštia podlahu pančuškami.
Ninke hneď po narodení museli robiť plastiku chrbtice, doteraz má na chrbte hrbček, z hlavy odvádzaný mok hadičkami a nohy ju vôbec neposlúchajú. Na druhej strane je veľmi múdra, psychologička je z nej nadšená.
Babka si oboch nevie vynachváliť. „Dobručkí sú, ľúbia jeden druhého, pomáhajú si. A Ninka je taká trpezlivá. Znáša všetky útrapy, pobyty v nemocnici. A dáva veľa lásky.“
Pani Oľge s deťmi pomáha jej 78-ročný otec. Ak musí ona odbehnúť na úrad, či inam, príde ju zaskočiť. A na úrady sa ona veru nachodí riadne, nič jej nedajú len tak, všetko musí vybavovať zložito a ťažko. Aj s mestom to nie je jednoduché, ale tak ako je to s úradmi a mestom, je to asi s obrazom celej krajiny – hendikepovaný ako keby všetkých otravoval. A pritom, nemá dieťa ako Ninka právo na pekný život?
Dnes bývajú na štvrtom poschodí bez výťahu. Ninku nesie dole teda na rukách, Boriska za ruku. Čo bude neskôr, nevie. Zišiel by sa im bezbariérový byt, ideálne na prízemí, ale o tom sa dá len snívať. Auto nemajú, ale pani Oľga ani nechce jazdiť, lebo sa bojí. Hovorím si, že už aj tak robí dosť vecí, ktoré neplánovala. Ak teda potrebujú ísť do nemocnice, musí hľadať niekoho s autom, kto jej pomôže, alebo volať sanitku, ktorá vozí ľudí náročným zberným spôsobom.
Blízka budúcnosť detí je spojená so škôlkou. Nielen na Boriska ale aj na Ninku sa v Smokoveckej škôlke tešia. A deti sa tešia na kolektív. Uvidíme, ako to dopadne s asistentom.
Prastarý otec Ninky je sám Dobrým anjelom už dlho, veľmi si váži pomoc ich rodine od Dobrých anjelov a sám chce prispieť do Systému a byť tiež kvapkou v mori. Pani Oľga miluje knihy a vždy, ak sa jej podarí, nejakú na Martinuse kúpiť, nezabudne zaokrúhliť. Pritom príjem má minimálny, starostí veľa. Občas si ešte ide privyrobiť brigádou a upratovaním.
Kým jedna skupina ľudí takýmto rodinám život strpčuje, ako napríklad susedia, ktorí dávajú sušiaky s prádlom na bezbariérový vstup do domu a potom sa hádajú, našťastie je tu aj druhá skupina ľudí, ktorí im život uľahčujú – Dobrí anjeli.
Ďakujeme!
Miluje ju aj bez nohy, žijú na samote a s dcérou išli na operáciu mozgu vlakom
Miro ťažko pracuje na družstve, potom zbehne domov ku lesu, aby sa staral o ženy, ktoré miluje. Keď sa rozprávame, z rodiny ide súdržnosť a pohoda. Štát im veľmi nepomohol, žijú skromne. Najradšej spomínajú na jedinú spoločnú dovolenku – v Prahe. Keď išli na Veronikinu operáciu mozgu.
Po dvore im občas prebehne srna alebo veverička. Na samotu k nim patria aj mačky a psy. Aj najdúchom sa ujde kus domova. Lebo tu, na samote pri Hlohovci, majú ľudia od nepamäti v sebe veľa lásky.
Janka prišla o nohu minulého roku. Amputácia bola vyvrcholením rakoviny, ktorá sa ťahá od roku 2011. Ktovie, ako by sa veci vyvíjali, keby niekto v nemocnici nečakal na peniaze, hoc len v náznakoch, od rodiny, ktorá ich jednoducho nemá? To sa môže prejaviť aj tým, že sa neustále ruší termín operácie a prvá príde až rok a pol po diagnostikovaní nádoru. Ten medzitým vyrástol z 9 cm na 21 cm. Dnes to už Jana nechce riešiť. Je rada, že je v rukách iných, oveľa lepších lekárov a má iné starosti. Svoje zdravie, ale aj Veronikino. Jej dcéra je po operácii mozgu.
V roku 2015 Veronikine záchvaty nabrali na intenzite. Spätne spomínajú, že sa objavovali už dávnejšie. Raz Veronike tŕpli ruky, raz mala bolesti hlavy, raz stŕpla celá jedna strana tela na dlhšiu dobu. Do toho epileptické záchvaty. Záchranky začali byť u nich na bežnom poriadku. Lekárka ju posielala k psychiatričke, až kým mama neskríkla, aby ju už poslala na poriadne vyšetrenia.
VÝSLEDKY SA STRATILI
Veronika sa konečne dostala na magnetickú rezonanciu. No CD sa niekam stratilo spolu so všetkými záznamami a doteraz sa nenašlo. A tak si to zopakovala. Diagnóza – malformácia mozgu – zhluk ciev, ktoré tlačia na okolie. Veronika trávila týždne na striedačku v Bratislave a v Trnave v nemocnici. Ušla sa jej aj JISka.
Dovtedy mávala veľa brigád, triedila obálky, roznášali letáky, chcela pomôcť rodine, ktorá nikdy nemala vysoký príjem. Ak zarobila za mesiac 50 EUR, veľmi sa tešila. Veď mamka, kedysi predavačka, bola dlhodobo chorá, najprv mala polovičný invalidný len 70 EUR. Otec ako traktorista tiež veľa nezarobí. Avšak brigády skončili. A skončilo aj štúdium prvého ročníka na vysokej škole.
JEDINÁ DOVOLENKA – V PRAHE
V Bratislave jej odporučili zákrok Gama nožom v Prahe. A tak sa na operáciu mozgu rodina vybrala vlakom. Otec, chorá mama, sestra a Veronika. Chodia spolu všade. Súdržnosť je najväčším a najkrajším majetkom tejto rodiny. Vlastne aj tie letáky roznášali všetci spolu. Lebo rodina má byť vždy spolu.
Prvý výjazd do Prahy sa nepodaril, Veronika dostala virózu. Nasledoval druhý a ani ten nevyšiel a pri treťom, ktorý absolvovali už na aute, Veronike hlavu už „opravili“. Avšak mama ju nemohla ísť pozrieť. Dostala zápal pľúc a bola izolovaná na pražskom byte rodiny, ktorá im pomohla.
Napriek všetkému spomínajú na pobyt v Prahe ako na ich jedinú spoločnú dovolenku.
Foto: Veronika má talent a miluje umenie. Zdravotné limity jej nedali šancu študovať.
NAJLEPŠÍ OTEC
Všetky nekonečné vyšetrenia a behačky po úradoch im pomáha zabezpečiť Miroslav. Roky rokúce sa stará o svoje tri ženy ako o princezné a pomedzi to robí všetky možné práce na družstve. Šéfa ma dobrého, chce to veľa kompromisov.
Občas musí odbehnúť aj s traktorom, to keď veľkým kopcom v zime nevyjde autobus a niektoré dievča sa nevie dostať do školy. Ráno vstáva na etapy. Každej sám chce urobiť raňajky. Prvej dnes Veronike, tá si po operácii našla brigádu a vstáva o štvrtej, potom druhej – Andrejke. No a potom milovanej Janke. Všetko jej nachystá tak, aby sa nemala problém k tomu bez nohy dostať: čajík, vajíčka, chlieb, hocičo.
Potom ide do práce. Keď je žatva aj do noci. Inak príde domov, stará sa o dom, nachystá drevo, pokosí, pomôže v dome, vezme ženu na ruky, poumýva ju vo vani.
Vždy ju miloval. Stretli sa na zábave. Odvtedy inú nechcel. Je jedno, koľko problémov musí riešiť, svoje ženy ľúbi. Občas mu aj slza vyjde, keď nemôže pomôcť, ako by chcel.
DOM SA LIGOCE AJ KEĎ DO NEHO ZATEKÁ
Jana to, že prišla o nohu, dnes nerieši. Aj požartuje. Že načo je jej druhá topánka? Snaží sa držať skromný dom v čistote, lebo na tom jej vždy veľmi záležalo. Na barlu nastokne handru a ťahá ňou po zemi. Alebo v sede chodí s vysávačom, keď ju nikto nevidí.
Dom by potreboval veľa opráv. Strecha je z eternitu, deravá. Ale kde na to má vziať rodina, ktorá už roky rieši peniaze na benzín, na opravy auta, na maste, medicíny? Až 87% rodín sa kvôli rakovine zadĺži, aj oni sa museli.
O Dobrom anjelovi sa dozvedeli až minulého roku, to ma mrzí. Mohli sme im pomáhať už skôr.
Dnes čaká Janka na protézu, Veronika sa pokúsila opäť študovať, ale po všetkých komplikáciách musela štúdium grafického dizajnu vzdať. Teraz chodí na pravidelné kontroly a čaká na invalidný dôchodok. Venuje sa fotografovaniu, umeniu. Verí, že si dokáže privyrobiť. Chcela by vodičák, aby mohla voziť mamku a odbremeniť otca.
Auto potrebuje neustále opravy. Na nové príspevok nedostanú. To by musela Jana chodiť do školy, alebo do práce. Inak má byť doma, lebo je chorá, alebo sa do nemocnice odviezť sanitkou, ktorá zberným systémom natiahne inak hodinovú cestu aj na štyri hodiny.
Milujú sa navzájom a milujú svoj život uprostred prírody. Majú to aj historicky dané. V bývalej horárni v láske žili Mirovi rodičia, jeho mama (dnes babička) s nimi žije dodnes. Energická pani pomáha a popritom stále smúti za svojim mužom. Na stene visí veľký vyšívaný obraz. „ To sme s mojim Janom vyšívali spoločne. “ A už má slzy na krajíčku.
DOBRÍ ĽUDIA
Hoci vedia, že ich občas niekto v blízkej dedine ohovorí, ľudí majú radi. „ Keď ste skromne oblečený, ste chudák. Keď sa oblečiete pekne, tak vraj chorobu len hráte.“ S Veronikou však ležala na izbe pani po operácii nádoru na mozgu. Po čase sa jej ozvala a rodine pomohla. Aj Janka v nemocnici našla vzácneho človeka: Pani, ktorá ju odvtedy neraz odvezie na rehabilitácie, právne rodine poradí aj Veronike dá čosi nafotiť a zaplatí jej za to, hoci sama nie je nejaká majetná.
Na samote pri lese je krásne. Všetko sa zelenie, kopa živých tvorov navôkol, každý sa usmieva, aj keď ja ani celkom nerozumiem prečo. Vlastne áno, rozumiem. Majú to, čo nemajú státisíce majetných ľudí a ani si to nedokážu kúpiť: lásku.
Článok bol pôvodne publikovaný v Denníku N