Adoptovala si chlapca a postavila ho z vozíka na nohy

Pani Lýdia ako samoživiteľka úspešne vypravila do života tri šikovné dcéry. A v jej príbytku i srdci zrazu ostalo prázdno. A tak sa rozhodla, že dá domov a lásku dieťaťu z detského domova. Všetci by chceli zdravé, modrooké, blonďavé bábätko, tomu rozumiem,“ začala svoje rozprávanie táto neobyčajná žena. „Mne ale v domove predstavili vtedy už sedemročného Aďka s čokoládovými očkami sediaceho na vozíčku, na ktorý ho pripútala detská mozgová obrna. Pravá rúčka ho tiež neposlúchala a trpel ľahkou mentálnou retardáciou. Poviem vám úprimne, zľakla som sa! A to zodpovednosti.
Pracovníčky z detského domova vraveli, že Aďkovi sa ráta každý okamih prežitý mimo zariadenia. Návštevy trvali asi dva roky, a napokon bol Aďko viac u mňa ako v domove a prirástol mi k srdcu. A tak, keď mal deväť rokov, som si ho oficiálne osvojila. Opisuje cestu ako Aďko dostal nový domov, mamu i súrodencov.

Pani Lýdia začala s Aďkom sústavne pracovať, cvičiť i chodiť na prechádzky. Chlapec zosadol z vozíčka, teraz chodí len s podporou francúzkej barly, pomáha v kuchyni, pripraví si jedlo a nie je dňa kedy by nebol na prechádzke či nebicykloval. V škole sa učí výborne, dokonca vyhral súťaž v kreslení.

Pani Lýdia však prišla kvôli častej starostlivosti o postihnutého chlapca o prácu. Situácia nebola jednoduchá. Aďko má dnes 15 rokov, všetko je drahé, dávky od štátu nízke. Keďže Aďko ťažšie chodí, zoderie jedny topánky mesačne a ponožky takmer každý deň.
Vďaka pomoci Dobrých anjelov je ich situácia ľahšia, môžu si kupovať pomôcky a dochádzať na rehabilitácie do Modry.
“ Aj ja raz budem Dobrým anjelom.“ dodala pani Lýdia. A my sa veľmi tešíme, že tejto skvelej dvojici môžeme pomáhať.
Text je skráteným textom článku v Rytmuse života Pod krídlami dobrého anjela. Autor: Daša Klimentová Foto: Janka Frolová