Každá spoločná minúta má zmysel
Z každého malého úspechu sa tešia a sú nerozlučná dvojka. Babka Terézia a jej vnuk Patrik každý deň cvičia a pracujú na tom, aby jedného dňa začal chodiť a viac rozprával. No aj tak si výborne rozumejú. Vytvorili si svoj vlastný jazyk, ktorým sa dorozumievajú každý deň. Pani Terézia má Patrika v opatere už od jeho štyroch mesiacov. Paťko má trvalé následky po ťažkom úraze, keď mal dva mesiace. Rodičia ho opustili, tak si ho osvojila.
Nepoľaviť ani na jeden deň
Vedela, že to nebude jednoduchá životná cesta, ale Patrika si hneď zamilovala. Prvé dva roky boli najťažšie, musela sa zorientovať v jeho diagnóze a možnostiach liečby. Spomína na liečebný pobyt v Dunajskej Lužnej, keď mal Patrik dva roky. “Naučila som sa tam nové cvičebné metódy, po ktorých som videla pokroky. Odchádzala som veľmi nadšená, lebo som vedela, že existuje možnosť ako Patrikov stav zlepšiť,” hovorí pani Terézia. Pracovali na tom denno-denne a videla, ako postupne dokáže držať hlavičku, spevňuje sa mu chrbát a pomaly sa začal dvíhať z podložky.
Pravidelný režim a terapie
Každý deň má svoj rytmus. Raňajky, malá rozcvička a hurá do školy. Tam sa Patrikovi venuje asistent, a pracuje s ním na rozvoji jemnej motoriky. Jeho najobľúbenejšími aktivitami sú puzzle, knihy, farbičky a plastelína. Po príchode domov ho babka prebalí a dopraje mu oddych. Poobede opäť začínajú s cvikmi na fitlopte a penových schodíkoch. Používajú často aj chodítko, s ktorým sa pohybuje po byte.
Pokroky robí aj vďaka viacerým terapiám. Veľmi mu pomáha hipoterapia aj pobyt v bazéne. “Sú to terapie, ktoré ma stoja nemalé výdavky. Vysoké náklady sme mali aj na operáciu, ktorú Parik absolvoval minulý rok v septembri. Celkové náklady boli až vo výške troch tisíc eur,” hovorí pani Terézia.
Každá minúta s Patrikom má pre ňu zmysel. Pomáha jej najbližšia rodina a už niekoľko rokov Dobrí anjeli, bez ktorých by si sama len ťažko poradila.
