Z vyčerpaných ľudí dobrodruhovia
(Krásne foto vo vnútri)
Bolo to super, niektorí neboli na dovolenke roky, niektorí nikdy v Tatrách. Namiesto toho trávia čas v nemocnici a v strachu. A teraz hotel, hory, super strava, bazén, bowling, spoločné debaty, dobrodružstvo a smiech.
Keďže my v Dobrom anjelovi sídlime v Poprade, tak sme radi, že sa nám podarilo dostať k nášmu psychológovi – Tatrám – 27 ľudí zo siedmych rodín vo veľmi zložitej situácii na päťdňový pobyt. Bola to pecka, ktorú zafinancovala NADÁCIA SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ďakujeme! V momente, keď sa opýtate onkologicky chorého rodiča, ktorému sa práve rozpadlo manželstvo a ešte aj dieťaťu zistili ťažkú diagnózu, čo ho trápi a on vám povie s pohľadom na hory: „dnes nič“, je jasné, že to bol dobrý nápad.
Vždy sa dá, keď sa chce. Vďaka Dobrým anjelom pomáhame každý mesiac príspevkami trom tisícom rodín. Ale keď už máme v Systéme toľko overených rodín v zložitej situácii, tak prečo vďaka podpore partnerov nepomôcť viac?
TAK AKO TO BOLO?
Na úvod sme sadli pod altánok a vymysleli zahrievaciu súťažnú debatu a potom to už išlo samo: ľudia sa spriatelili, mohli sa podeliť o starosti, ktorým zdravý človek sotva porozumie. A tak sme trávili chvíle väčšinou všetci spoločne. Boli sme na Skalnatom plese, na Štrbskom plese, k dispozícii boli aj vstupy na atrakcie. Tínedžeri konečne videli usmiatých rodičov a zažili veci, ktoré sú pre iných mladých samozrejmé. My sme zrazu vo vyčerpaných ľuďoch videli skrytých dobrodruhov, keď chceli stúpať vyššie a vyššie a nezľakli sa ani otvorenej lanovky a vyviezli sa do výšky 2190 mnm do Lomnického sedla.
Jeden podvečer sme pozvali na návštevu pána prezidenta Andreja Kisku, len tak nečakane a on nečakane o pár hodín prišiel. Trpezlivo počúval, čo rodiny trápi, no ako pán Josef povedal: „Ja sa dnes nechcem sťažovať, lebo mi ostane málo času na radosť a vďaku.“
Nazrite do krás Tatier, do osudov a zážitkov ľudí, ktorým pomáhate, prostredníctvom fotografií fotografa Tomáša Halásza:
O Elišku s bratom sa starajú starí rodičia, stará mama je onkologickou pacientkou. Tatry si všetci veľmi užili.
Mamka Zuzka sa usmieva a zabúda na svoje ochorenie, to jej synom stačí.
Barborka si užíva čas s rodičmi. Obaja sú onkologickí pacienti.
Andrej a Izabela, hudobne nadaní študenti, chodili po výletoch sami, ťažko chorý otec Josef zatiaľ oddychoval v Tatranských Matliaroch a čakal na ich návraty.
Napísali sme prezidentovi a zakladateľovi Dobrého anjela, či by nás neprišiel pozrieť. “ O koľkej?“ bola jeho odpoveď a o pár hodín sme už sedeli spolu.
Maťko bol vždy a všade. Akurát pri prezidentovej návšteve si celý čas pospal.
Jedna spoločná na záver, aj keď pár ľudí asi spalo po výlete, pretože chýbajú. Darmo Tatry aj zmoria. Ale hlavne dobijú energiou.
Ďakujeme Dobrí anjeli, že svojou dôverou umožňujete fungovať takej organizácii ako je tá naša. A ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne za tento projekt.
