Naša kamarátka Julka nám raz povedala, že jej kamarátky v nemocnici si prelepili zrkadlo novinami, aby sa nemuseli na seba pozerať.

Mali pocit, že oškaredeli, lebo im od liekov vypadali vlásky. Iné deti sa zase hanbia, že sú na vozíčku.

Myslia si, že sa nepáčia ani ľuďom, ktorých stretnú. Spolužiakom, susedom a kamarátom.

My v Dobrom anjelovi máme veľmi radi všetky deti a najradšej máme tie, o ktoré sa staráme. Áno, niektoré sú možno trochu iné ako ich okolie, ale že by neboli krásne? To je ale výmysel! Všetky dievčatá by mohli ísť na miss a všetci chlapci nafotiť reklamu na super auto.

No a tak sme sa spolu s bezvláskovou spisovateľkou Gabikou Futovou rozhodli, že ich presvedčíme o tom, že sú najkrajšie na svete.

A povieme to aj tomu svetu.

A tak sa zrodil príbeh netypickej a krásnej hrdinky Bezvlásky, ktorý všetkým vysvetlí, že nie je podstatné, kto má aké vlasy, aké nohy a aké uši, ale že podstatné je čo? Srdiečko.

Naša kamarátka Julka nám raz povedala, že jej kamarátky v nemocnici si prelepili zrkadlo novinami, aby sa nemuseli na seba pozerať.

Mali pocit, že oškaredeli, lebo im od liekov vypadali vlásky. Iné deti sa zase hanbia, že sú na vozíčku.

Myslia si, že sa nepáčia ani ľuďom, ktorých stretnú. Spolužiakom, susedom a kamarátom.

My v Dobrom anjelovi máme veľmi radi všetky deti a najradšej máme tie, o ktoré sa staráme. Áno, niektoré sú možno trochu iné ako ich okolie, ale že by neboli krásne? To je ale výmysel! Všetky dievčatá by mohli ísť na miss a všetci chlapci nafotiť reklamu na super auto.

No a tak sme sa spolu s bezvláskovou spisovateľkou Gabikou Futovou rozhodli, že ich presvedčíme o tom, že sú najkrajšie na svete.

A povieme to aj tomu svetu.

A tak sa zrodil príbeh netypickej a krásnej hrdinky Bezvlásky, ktorý všetkým vysvetlí, že nie je podstatné, kto má aké vlasy, aké nohy a aké uši, ale že podstatné je čo? Srdiečko.

Kde bolo, tam bolo, žila jedna spisovateľka. Spisovateľka písala knihy pre deti, chodievala do práce a na besedy. Jedného dňa sa dozvedela, že je vážne chorá. A tak sa začala liečiť. Pani doktorka aj sestričky ju veľmi citlivo upozornili na to, že príde o vlasy. „Super!“ povedala si spisovateľka. „Konečne uvidím, akú mám lebku.“ A bolo tak, ako povedala pani doktorka. Vlasy vypadali a spisovateľka ostala bez vlasov. Myslíte, že ju to trápilo? Vôbec! Najprv vymyslela, že si dá potetovať hlavu. A že potom, keď jej narastú vlasy, bude mať také svoje tajné tetovanie. Lenže okolie, ba aj tatérka jej nápad tvrdo zamietli. Vraj možná infekcia a tak…

Neskôr vymyslela, že by si možno dala hlavu aspoň namaľovať. Aspoň raz. A potom… potom si spomenula, že existuje organizácia Dobrý anjel a že tá podporuje rôzne rodiny, a to aj rodiny, v ktorých žijú deti bez vláskov. Deti, ktoré statočne čelia chorobe a možno ich niektoré trápi, že majú holé hlávky. A tak si spisovateľka vymyslela, že pre ne napíše rozprávku. A že im tú rozprávku príde aj prečítať.

Prečo ujo Miro nakreslil Bezvlásku?

Na Slnečnej ulici v jednom meste býva maliar. Maľuje do knižiek, kreslí karikatúry, dokonca už veľmi veľa rokov kreslí obrázky do časopisu Fifík a aj do iných časopisov. Je veľmi veselý, má rád ľudí a keď mu jedného dňa zavolala bezvlásková spisovateľka, či by nechcel nakresliť obrázky do knižky o Bezvláske, povedal áno, i keď má práce vyše hlavy.

„Vieš,“ vravel bezvláskovej spisovateľke. „Bol som raz v nemocnici kresliť deťom obrázky. A bol tam aj jeden veľmi chorý chlapček, ktorý nemohol prísť za mnou. A tak mi sestričky obliekli sterilné oblečenie a chlapčeka som navštívil iba ja. Nikto iný k nemu nesmel ísť. A obrázok dostal aj on. Lebo vieš, choré deti, aj chorí dospelí si zaslúžia, aby dostali kúsok maliarovho sna len tak, aj ten sen vie rozžiariť tvár, keď je srdiečkom maľovaný. Preto teraz veľmi rád namaľujem všetkým pre radosť a z lásky obrázky Bezvlásky.“